Po tom, čo sa Lokomotíva Košice vzdala ďalších druholigových vystúpení, sa hráči rozutekali kade-tade. Pre iné kluby to bola aj istá výhoda, že mali výkonnostne primeraných borcov v ponuke, lebo je známe, že zohnať kvalitných jednotlivcov na východe je pomaly už poriadny kumšt. Viacerí futbalisti zo železničiarskeho klubu teda vstúpili do nového ročníka v iných farbách a medzi nimi aj Miroslav Petko, ktorý si v tomto roku oblieka už tretí dres zástupcu druhej najvyššej súťaže (predtým aj Tatran Prešov) a po jeho premiére v tíme Bardejova sme ho vyspovedali.

V prvom zápase novej sezóny ste na súpiske Partizána chýbali. Prečo?

„Mal som ešte menšie problémy so svalom, takže zranenie mi neumožnilo, aby som sa zapojil do diania.“

K mužstvu ste sa  pripojili v letnej príprave o čosi neskôr než ostatní, mali ste dilemu, ktorú ponuku budete akceptovať?

„Nuž, mal som na výber viac možností. Oslovil ma pán tréner Benkovský, ktorý ma viedol v Lokomotíve a potom prešiel na lavičku Trebišova. Volal mi aj Ján Papaj z Liptovského Mikuláša a ozval sa mi tiež Bardejov. Vybral som si tohto záujemcu, lebo do klubu mal vstúpiť nový investor, bol vytýčený perspektívny plán smerovania futbalu a v neposlednom rade je to najbližšie k Prešovu, kde bývam. Takže došlo k dohode na jeden rok.“

Tréner Miroslav Jantek vás pozná z pôsobenia v Tatrane, kde vás pred časom  trénoval, takže zrejme to dosť zavážilo, že ste dostali túto možnosť?

„Domnievam sa, že áno, hoci ma ešte predtým kontaktoval manažment klubu. Je však vždy dobré, pokiaľ tréner pozná nového hráča a futbalista zase pozná kouča.“

Prišli ste do kolektívu, v ktorom je rad vašich bývalých spoluhráčov z Prešova.

„S nimi som začínal v Tatrane, poznám ich veľmi dobre, viem, čo môžem od nich na ihrisku čakať. Avšak aj keby som prišiel medzi úplne neznámych spoluhráčov ako to bolo  Lokomotíve, nerobilo by mi to problém, skoro v každom celku,  v ktorom som bol, sa vytvorila veľmi dobrá partia.“

Premiéra pre vás aj tím nedopadla dobre, pričom do polčasu to vyzeralo nádejne.

„Hrali sme vtedy dôrazne, dobre,  súpera sme nepúšťali do šancí. V druhej časti zápasu sme prestali dodržiavať pokyny kormidelníka, hostia boli viac agresívni, viac držali loptu a tlačili sa častejšie k našej bráne. Napriek tomu sme mali ešte možnosti, ktoré sa dali využiť, aby sme to otočili na našu stranu. Nestalo sa, naopak, Petržalka bola pred našou bránou vari len najviac zo tri razy, pričom dva razy skórovala.“

Doplatili ste na mizernú efektivitu?

„Koncovka bola slabá a zaostávali sme v dôraze v šestnástke pri sľubných akciách.“

Ktorý moment bol zlomový?

„Miestami sme mali tlak, ale chýbala potrebná agresivita, výraznejší ťah, nešli sme naplno za ďalším gólom. Prišiel vyrovnávajúci zásah hostí, po ktorom sa Petržalka  viac tlačila dopredu. My sme uprednostnili skôr brejky, ale nevyšlo  nám to a  pár minút pred koncom prišiel rozhodujúci gól súpera.“

Po dvoch zápasoch nemáte ani bod, čo treba zlepšiť?

„Individuálnu kvalitu a ukázať viac túžby skórovať. Celkove treba byť dôraznejším nielen v obrannej, ale i útočnej fáze.“