Futbal v Snine oslavuje v tomto roku 93 rokov od svojho vzniku. Za to obdobie vychovali v tomto klube množstvo kvalitných futbalistov. Jedným z nich je aj 32-ročný MICHAL KRAJNÍK, bývalý futbalista Tatrana Prešov, v súčasnosti fyzioterapeut. Vo svojom voľnom čase spolu s manželkou Miškou radi chodia na cyklistické túry do prírody, lyžujú a rád pozerá prenosy športových podujatí, najmä futbal.
Michal, aká bola vaša futbalová kariéra?
“Veľmi zaujímavá. Ako 7-ročného má do klubu priviedol môj otec Peter, ktorý bol mojim prvým trénerom, od ktorého som dostal dobré základy futbalu. V kategórii mladších žiakov má trénoval Ondrej Duda starší a u starších žiakov Marián Volarik. Navštevoval som ZŠ Budovateľská a chodil do futbalovej triedy a mojimi spolužiakmi boli Dávid Škutka, Ľubo Kordanič, či Peter Hišem. Ako žiak som chodil reprezentovať výbery Východoslovenského kraja, kde si ma všimol tréner Rastislav Masiarik a v 9. ročníku som sa ako 14-ročný sťahoval do Tatrana Prešov. Tu som stretol skvelú partiu mladých futbalistov ako Martin Baran, Peter Katona či Dávid Leško, s ktorými sme v doraste získali dvakrát strieborné medaily. V dorasteneckých kategóriách má trénovali páni tréneri Mihalik a Gombár. Hrával som aj v reprezentačných výberoch Slovenska v kategóriách U18, U19, a U20, kde má trénovali tréneri Moravec a Baran. Z vtedajších mojich spoluhráčov v reprezentácii aj dnes vyčnievajú Martin Dúbravka, či Michal Ďuriš. V osemnástich rokoch som po prvýkrát nastúpil za seniorov Tatran Prešov, ktorý hral II. ligu. O pol roka som sa zranil – roztrhnutý predný krížny väz v ľavom kolene. Koleno po sa operácii nehojilo podľa predstáv, a tak som išiel na reoperáciu. Na druhý pokus bolo koleno v poriadku a tak má funkcionári Tatrana na rok poslali na rozohranie do druholigovej Šale, kde bol trénerom už nebohý Tibor Mezslenyi. Po roku som sa vrátil do Tatrana Prešov, kde boli mojimi spoluhráčmi Pico Petráš, Marek Penksa, Štefan Zošák, Lukáš Štetina či Pavol Šafranko. Počas mojej futbalovej kariéry v Tatrane Prešov sa vystriedalo niekoľko trénerov, ako Roman Pivarník, Štefan Tarkovič, Laco Pecko, no najviac mi dali Jozef Kostelník a Ukrajinec Sergej Kovalec. Kolena nepočúvali a postúpil som sedem operácii a po poslednej operácii v roku 2013 som ukončil svoju futbalovú kariéru. Za Prešov som odohral viac ako 90 majstrovských zápasov.“
S futbalom ste skončili ako 25-ročný. Čo robíte teraz?
,,Po skončení futbalovej kariéry som začal študovať fyzioterapiu na Prešovskej univerzite. Takže ako sa hovor - všetko zlé je na niečo dobré. Moje zranenia má doviedli k povolaniu, ktorému sa venujem teraz. Popri štúdiu fyzioterapii som ešte dva roky trénoval mužov v neďalekej obci Šarišské Michaľany, kde sa nám podarilo postúpiť do III. ligy, skupina Východ. Už počas štúdia som začal spolupracovať s mojim kolegom a fyzio mentorom Pavlom Mušinským v spoločnosti FYZOSAN. Podarilo sa nám vybudovať rehabilitačné centrum, kde sa staráme o ľudí s bolesťami chrbtice a s poúrazovými zraneniami. Niekedy k nám zavítajú aj známe mena ako Michal Hudák, Martin Jakubko, Katka Knechtová alebo hokejista Martin Gernát. Popri tejto práci som dva roky pracoval ako fyzioterapeut vo futbalovej akadémii Tatrana Prešov a jednu sezónu som s kolegom Jožkom Štieberom pomáhali s postupom do Fortuna ligy Pohroniu Žiar nad Hronom. Minulý rok ma pozvali do realizačného tímu Adriána Guľu k reprezentácii U21. V zimnej prestávke pán Guľa odišiel, prišiel konoravírus, všetko sa prerušilo, a keď všetko dobre dopadne, kvalifikácia bude pokračovať na jeseň.“
Text: PA