Také čosi si nepripúšťal vari nikto z hráčov, členov realizačného tímu ani fanúšikov. A predsa na popradských druholigistov prišla v uplynulom meraní síl s Liptovským Mikulášom pohroma v podobe päťgólovej nádielky v domácom  prostredí. Stáva sa to aj lepším mužstvám, ale Podtatranci sa iste zamyslia nad tým, čo viedlo k tejto doslova hanebnej porážke. Nebol to len výkon hostí, ale hlavne bieda herného prejavu domácich.

Naznačil to aj jeden z aktérov FK Lukáš Horváth: „Takáto porážka sa nestrávi jednoducho... Bol to ako zlý sen a určite ani ten, čo nám vari najviac nežičí, nedúfal, že takto vysoko podľahneme vo vlastnom prostredí. Náš výkon nebol optimálny a zlyhali sme nielen  ako jednotlivci, ale aj ako kolektív. Umožnili sme súperovi, aby sa dostal na koňa a je jasné, že ak nehráme my dobre, tak rival si počína dobre.“

 Do prestávky to ešte nebolo také, aby sa hostitelia obávali o výsledok, hoci prehrávali jednogólovým rozdielom. „Priebežný stav zodpovedal realite. Trápili sme sa.“ Po zmene strán však prišiel gólový uragán Liptákov. Najprv dali z penalty druhý gól a to už museli Popradčania vrhnúť sily do útoku, aby dosiahli zmenu nepriaznivého skóre. „Lenže vzápätí prišiel tretí úder a potom  môj vlastenec. A už sa to s nami viezlo. Nerezignovali sme, ale akonáhle prišiel štvrtý gól, tak už bolo po nádejach. Vtedy sme rezignovali. A navyše v nadstavenom čase hostia znovu skórovali a to bol definitívny klinec do našej futbalovej rakvy.“ Nuž, Lukáš nebude na tento duel spomínať v dobrom aj preto, že si dal vlastný gól. „Ani si nespomínam, či som si dal niekedy predtým  vlastenca. Manželka mi hovorila, že odkedy sme spolu, tak som si vlastenca nedal, teraz to prišlo. Najprv bola nakopnutá lopta na našu ľavú stranu obrany, protihráč obišiel spoluhráča a dával strieľanú prihrávku do päťky, ja som urobil šmýkačku a vrazil som si loptu do vlastnej brány.“ Len takou malo útechou pre tohto hráča bolo, že jeho nešťastný zásah nerozhodol o porážke východniarov, len ju umocnil.

Čím to, že Poprad nenašiel kľúč na hru Liptákov? „Snažili sa prehustiť priestor v strede ihriska a odtiaľ vyrážali do brejkov. Spočiatku to nebolo také nepríjemné, ale po penalte sme museli zmeniť štýl hry a viac si všímať ofenzívu. Hostia to však okamžite využili a trestali nás. Lenže treba povedať, že nám nešlo od začiatku duelu takmer nič – kombinácia ani prihrávka, nedostávali sme sa do streleckých možností. Preto sme to víťazovi značne uľahčili. Neviem, či sme aspoň raz poriadne ohrozili brankára hostí. Zápas nám  absolútne nevyšiel. Na takýto výkon treba čo najskôr zabudnúť a musíme sa sústrediť na ďalšieho súpera. Toto neboli príjemné chvíle, zaváňalo to hanbou... Hoci život ide ďalej, taký je šport. Je však pravda, že podobný debakel doma si nepamätám a ani Poprad určite nie. Keby sme hrali s Realom Madrid, tak nepoviem nič. Pritom nechcem dehonestovať hru Liptovského Mikuláša.“ Predtým Poprad nadelil päťku Trebišovu, teraz si vyskúšal rolu tímu, čo dostane takú nádielku. „Nuž, iste je lepšie byť v mužstve, ktoré takto vyhrá, nie prehrá.“

L. Horváth sa zamyslel nad otázkou, či ostatná prehra bola vyústením nejakej menšej hernej krízy. „Máme vyššie ambície, to je pravda, ale nemyslím si, že v predošlom období sme hrali dajako nevýrazne. Práve naopak. Napríklad v zápase s Pohroním sme boli v druhom polčase lepším celkom, no prehrali sme. Rovnako doma s Komárnom kraľovali sme celý zápas, no predsa sme nepochodili. Hoci treba brať do úvahy aj to, že koncovka nám nevychádza optimálne v každom dueli.“