Po dlhšej pauze inkasovali zase gól (na jar iba druhý), čo ich až tak neškrelo, ako skôr to, že prvý raz v tomto roku prehrali. Treťoligisti Trebišova sa museli skloniť naposledy pred domácim Svitom a to ešte navyše za zvláštnych okolností, keď síce hrali dosť dlhú „presilovku“, ale i tak z nej nič nevyťažili. Podtatranci boli proste viac odhodlaní získať skalp lídra a vyšlo im to.

V zápase bolo udelených niekoľko žltých kariet a dve červené (po jednej na každej strane). Bol to teda zápas poznačený nervozitou? – opýtali sme sa trénera   VSE FK Milana Jambora: „Nemyslím si, hoci bojovnosti bolo dosť a súboje sprevádzala dravosť. V prvom polčase neboli žlté karty, iba v druhom, ale všetky pramenili z osobných súbojov, z herného zápalu. Nevyskytli sa žiadne zákerné fauly.“ Zaujímali nás vylúčenia. Hlavne oslabenie hostiteľov, ktorí prišli o brankára Marušáka (v 64. min.), mohlo byť jazýčkom na váhach. V tom čase Podtatranci vyhrávali 1:0, ale predsa si svoj náskok udržali až do konca. „Náš gólman fauloval mimo pokutového územia. Vzniklo to po  ofsajdovej situácii, v ktorej bol Tubonemi, ale prestal hrať a zo stredu poľa vybehol ďalší hráč hostí. Náš ochranca svätyne vybehol za šestnástku, došlo k faulu a išiel v duchu pravidiel predčasne po sprchy.“ Nuž, bolo jasné, že medzi žrde pôjde niekto z hráčov a na túto rolu sa podujal Monka. Paradoxne ide o najmenšieho hráča Svitu, ktorý sa do brány pýtal. Svoju úlohu však splnil perfektne. „Nemali sme náhradného gólmana, náš dorastenecký brankár mal ruku v sadre.“ Hoci  pol hodiny hostitelia nemali ortodoxného brankára a navyše hrali v početnom oslabení, predsa o tesný náskok neprišli. Tomu asi málokto veril. Okrem toho Zemplínčania si počas zápasu veľa možností nevytvoril. „Dobre sme pracovali v defenzíve, chlapci si plnili úlohy, počínali si s patričným nasadením, boli dôrazní, zabezpečovali sa. Kolektív hral zodpovedne a siahol si na dno síl, eliminoval útočnú silu Trebišova.“

Hostia navyše  dostali tiež červenú kartu v samotnom závere, čo vyplývalo zrejme z frustrácie a nepriaznivého stavu. Nuž, vedúci tím nie je zvyknutý zostať na lopatkách, zvlášť v situácii, keď mal tromfy vo svojich rukách.

Do vylúčenia Marušáka mal zápas podľa Milana Jambora veľmi dobrú úroveň. V prvom polčase po získaní lopty Sviťania mysleli na útočné akcie, čo sa im darilo. Málo kazili a vytvárali si solídne pozície, boli nebezpeční.“Chlapci museli makať, veľa behať, vracať sa dozadu. Boli sme lepší, súper zostal zaskočený z našej aktivity. Po vylúčení brankára sme sa viac sústredili na defenzívu, preskupili  rady a spoliehali sa na kontry. Hostia najviac hrozili po štandardkách, ale ustrážili sme si aj tie.“

Víťaz chcel obstáť aj preto, lebo v niektorých predošlých  dueloch nebodoval naplno. „Veľa záleží, ako sa chlapci pripravia na zápas, ako chodia na tréningy a ako si zariadia pracovné povinnosti. Predtým v Snine sme podali veľmi slabý výkon, bolo tam aj iné zloženie tímu. Inokedy zase  sme mali doma  silných súperov z popredia pelotónu, či už Vranov alebo Vyšné Opátske, a tak remízy boli objektívne,“ dodal tréner Svitu.