Rozhodnutie riadiacich orgánov z jednotlivých oblastí Slovenska ukončiť predčasne ročník a anulovať výsledky  zápolení v regionálnych súťažiach vyvolalo rôzne reakcie. To sa dalo aj čakať, lebo sa udiala bezprecedentná vec, ktorú si vyžiadala situácia s koronavírusom, aká nemá obdobu. Pravdaže, inak reagovali tí, ktorí boli po jeseni ašpirantmi na postup a inak zase takí, ktorí zápasili s výzvou udržať sa v súťaži. Priestor sme dali Petrovi Petrášovi, trénerovi Tatrana Prešov, tímu, ktorý bol na vedúcej priečke v III. lige a mal našliapnuté dokončiť postupovú misiu.

Priznajte, aké emócie vás ovládli po tom, čo ste sa dozvedeli, že jar sa ani nerozbehne? Bolo to vnútorné vyrovnanie sa s daným stavom alebo frustrácia či nebodaj aj štipka zlosti, bezmocnosti?

„Ťažko povedať, ale určite zavládlo aj sklamanie z toho, že sa to udialo možno až príliš rýchlo a možno sa mohlo s konečným verdiktom ešte nejaký čas počkať. Prípadne by sa potom súťaž aj dohrala, ak by sa situácia upokojila. Lenže nikto nemôže vedieť, ako to bude o mesiac, či to bude lepšie alebo nebodaj horšie. Slovom, prišlo takto rozhodnutie a my to musíme rešpektovať.“

Podľa vás sa dokedy ešte mohlo počkať – do konca apríla?

„Možno aj trošku dlhšie, dajme tomu do polovice mája, keďže zostávalo dohrať trinásť kôl. Keby sa hralo tri razy do týždňa , dalo by sa to ešte zvládnuť, hoci treba brať do úvahy aj to, že ide o amatérsku súťaž a hráči chodia do roboty. Takže otázne by bolo, či by to aktéri vôbec zvládli.“

Iné je to v prípade najvyššej súťaže a druhej ligy, hoci aj tam je mnoho futbalistov s pracovným zaradením, lenže predsa majú iné možnosti napríklad na regeneráciu ako vyslovení amatéri. Tatran je síce iná kategória medzi treťoligistami, ale aj vo vašom prípade by to možno nebolo jednoduché, keby sa  hralo niekoľko týždňov cez víkendy a uprostred týždňa, čo poviete?

„Nemyslím si, že by to bol u nás problém, lebo je lepšie hrať ako len trénovať a tak sa domnievam, že by to zverenci zvládli.“

Lenže väčšina klubov by narážala na ťažkosti s uvoľňovaním hráčov z práce, zvlášť v tejto dobe, keď firmy a živnostníci majú existenčné starosti...

„Súhlasím.“

Aký dopad môže mať tento stav na pôvodne dohodnuté kontrakty hráčov v Tatrane, budú im platiť alebo sa budú rušiť a potom zase uzatvárať nové?

„To nezávisí odo mňa, ale od majiteľa klubu, ako sa k tomu postaví. Ešte sme sa na túto tému nerozprávali.“

Vy ste mali zmluvu do konca ročníka a sotva teraz budete vedieť, či zostanete  a pokúsite sa v novom ročníku dokončiť rozrobenú prácu alebo..?

„Všetko je možné, závisí to rovnako od rozhodnutia majiteľa klubu, či realizačný tím a hráčsky káder bude pokračovať v tejto podobe alebo v inej.“

Zvlášť pre tých, čo futrujú peniaze do klubov, je to dvojnásobne bolestné, lebo tieto prostriedky išli takpovediac do vzduchoprázdna...

„Nad tým je už zbytočné zamýšľať sa, lebo nikto pred časom nevedel, čo sa stane.“

Nazdávate sa, že v ďalšom období bude väčší pohyb hráčov medzi tímami?

„Podľa mňa áno, lebo daktoré kluby to nezvládnu a tak sa bude dať na hráčskom trhu vyberať z väčšieho počtu adeptov.“

Jeden ročník vyššia moc usekla, ale otázny je aj štart ďalšieho. To ešte môže viac skomplikovať trénerom aj hráčom časovanie prípravy, formy, čo poviete?

„Všetko je vo hviezdach a nikto nevie, akým smerom sa bude uberať pandémia, či bude na ústupe alebo nebodaj ešte silnejšie prepukne. Takže toto bude podstatné a futbal bude musieť na to primerane reagovať.“