Do tohto víkendu dlho nedosiahli druholigisti Košíc trojbodový zisk. Predtým sa naposledy tešili z výhry v majstráku koncom novembra proti Podbrezovej, nasledovala takmer trojmesačná odmlka, hoci, pravdaže, podmienená aj zimnou prestávkou. Summa summarum po troch prehraných  súťažných vystúpeniach prišlo meranie síl proti Púchovu a znovu dobrý pocit z úspechu. O jeho význame sme hovorili s jedným z hráčskeho kolektívu – Borisom Gállom.

Ostatné víťazstvo znamená viac než len zisk bodov, však?

„Určite, lebo dlho sme čakali na radosť v majstrovskom zápase. Domnievam sa, že táto výhra by nás mohla nakopnúť v istote a sebadôvere pred ďalšími duelmi.“

Po predošlej domácej porážke v súperení s Liptákmi išlo o to naladiť sa správne predovšetkým psychicky. Súhlasíte?

„Presne ako hovoríte. Hlavne v hlavách musíme byť dobre nastavení, lebo to je vo futbale veľmi dôležité. Sme radi, že to vyšlo.“

Niekedy vylúčenie hráča a oslabenie kolektívu môže znamenať väčšie zomknutie sa, vypätie a chuť postrážiť si priebeh zápasu. Bol to aj tento prípad?

„Neviem to takto posúdiť. Možno sa všetko stalo tak, ako sa malo stať.“

Bol to súboj skôr o taktike a opatrnosti, ako o nejakom dravom útočení, že?

„Súhlasím. Hovorili sme si pred zápasom, že to nebude niečo oku lahodiace. Išli sme s úmyslom vyhrať a bolo nám jedno, že nepredvedieme nejaký krásny futbal. Účel svätil prostriedky. Keď treba obstáť, tak treba vyhrať, rátajú sa body.“

Mali ste výhodu oproti súperovi, ktorý v prvom tohtoročnom kole stál?

„Je to v aktuálnom ročníku skôr možno naša nevýhoda, lebo stále hráme proti rivalovi, ktorý má viac času na to, aby sa skoncentroval proti nám. Možno tentoraz to však bola naša výhoda vzhľadom na predošlú súťažnú pauzu.“

Ako ste vnímali rozhodujúce pasáže zápasu?

„Ešte pred naším oslabením som mal dojem, že máme menší tlak a ja som si v duchu vravel, že by to mohlo prísť a dáme gól. Lenže potom prišlo vylúčenie, ktoré bolo dosť prísne. Stiahli sme sa, súper bol odvážnejší, viac tlačil, lenže gól sme dali my.“

V tohtoročnej ouvertúre ste nehrali – prečo?

„Bol som v karanténe. Šestnásť dní som netrénoval, lebo ma navyše aj bolela noha z prípravného zápasu s Michalovcami. Takže tréningový proces som stihol pred vystúpením proti Púchovu len počas štyroch dní. Nastúpil som tentoraz v základnej zostave, s čím som ani veľmi nerátal. Navyše ma aj prekvapilo, že do prestávky som odbehal najviac – šesť kilometrov, čo nie je najhoršie číslo po takej dlhej tréningovej absencii.“