V aktuálnom treťoligovom ročníku rezerva Tatrana Prešov dosiahla už dva razy vysoké víťazstvá. Najprv dominovala zásluhou siedmich strelených gólov vo Svite, naposledy doma rozdrvila Veľké Revištia, ktorým nasúkala deviatku. V prvom prípade sa najviac zaslúžil o výprask súpera Trebuňák so štyrmi zásahmi, proti Zemplínčanom prevzal taktovku v koncovke iný borec z áčka – Martin Dupkala.  Ten sa presadil celkovo tri razy.

Tento matador bol teda tentoraz nielen kapitánom a lekárom tímu, ale aj pohotovým zakončovateľom. Neberie si na svoje plecia príliš veľa – podpichli sme ho s úsmevom: „Ja už neviem, podľa mňa je už toho dosť,“ odvetil so šibalským podtónom .  Zaujímalo nás, kedy naposledy zaznamenal hetrik. Lovil v pamäti a vyrukoval s informáciou, že to bolo v prípravnom zápase proti Lipanom ešte za čias pôsobenia trénera Vargu. „To bolo azda pred dvoma rokmi. Pokiaľ ide o majstrovský duel, tak myslím si, že sa  tak stalo počas účinkovania v Lokomotíve Košice. To však bolo naozaj dávno,“ uviedol ostrieľaný futbalista a naznačil, že mal tušenie, že nejaký súper si to poriadne odskáče.

„V predošlých niektorých zápasoch, či už s Bardejovskou Novou Vsou, Plavnicou alebo so Svidníkom, v ktorých som  nastúpil, sme mali tiež dosť šancí, ale nedarilo sa nám zužitkovať ich. Herne to bolo tiež dobré, mali sme percentuálne lepšie držanie lopty, no aj tak nám to nevyšlo podľa želania. Doplácali sme na nepresnú koncovku. Uvedomoval som si , že pokiaľ budeme pokračovať v tomto nasadení, tak raz sa to musí zlomiť. Tak sa i stalo a mal som z toho veľkú radosť. Nadviazali sme na predchádzajúce výborné výkony, ale s tým rozdielom, že teraz nám finálna fáza naozaj vychádzala. V prvej polhodine sme dva razy  skórovali, nakopli sa  a potom to už išlo. Keď mužstvo získa trojgólový náskok, je viac menej rozhodnuté.“  Určite béčku zelenobielych pomohlo aj to, že nastúpili niekoľkí hráči z prvého tímu. Strelecky vnikol M. Dupkala, ktorý sa tak dostal medzi najlepších kanonierov III. ligy. Inak, aj v predošlom kole proti Bard. N. Vsi skóroval, takže mu to naozaj sype. Je to hodená rukavica pre trénera áčka Miroslava Janteka, aby mu dal väčší priestor v prvoligových meraniach síl? „ Vnímam to tak, že kam ma postavia, tam sa snažím hrať na maximum a odovzdať všetko, čo vo mne je. Je jedno, či ide o áčko alebo o tretiu ligu, stále som hráčom Tatrana Prešov a vždy budem bojovať na doraz. Bez ohľadu na to, o aký kolektív ide.“ Nuž, iste je to sympatické vyznanie, ale je vo všeobecnosti známe, že niektorí borci, ktorí sa ocitli v rezerve, sa cítili trošku aj dotknutí a nepodávali plnohodnotné výkony. Akoby museli hrať iba z povinnosti. Nie je to otázka súčasnosti, ale deje sa tak odvtedy, ako vnikli rezervné celky. „Viete, ja už mám svoj vek a snažím sa ukázať chuť, oduševnenie a túžbu vyhrávať. Niektorí sa možno aj trošku čudujú, že k tomu tak stále pristupujem a že to vždy intenzívne prežívam, ale ja futbal milujem. Odpoveďou na otázku je fakt, že som vyštudovaný  a pracujúci lekár, mám už aj nejaký vek, ale stále ma to rovnako baví.“ Však aj z toho dôvodu je kapitánom v rezerve, keď sa dostane k slovu v tejto súťaži. „Aj preto sa snažím odvďačiť za túto dôveru trénerovi.“

Zaujímalo nás, ako vnímajú jeho prítomnosť mladíci, ktorí sú o viac než desať rokov mladší. Nebodaj mu aj vykajú? „To nie. Doba je však už iná ako kedysi. Snažím sa však poradiť, pomôcť skúsenosťami, keď si to situácia vyžaduje,“ dodal MUDr. Martin Dupkala.