Na štarte roku 2018 sme si vzali na mušku kvarteto futbalistov. Spoločným znakom je, že pochádzajú z nášho regiónu, hrávali futbal v mládežníckych či seniorských časoch v humensko-sninských farbách a aktuálne „kopú“ druhú ligu.

Z kádra druholigového lídra sa stal naším partnerom v interview Lukáš Opiela, vo farbách Lokomotívy Košice (3. miesto) vystupovali stredopoliar Štefan Harvila i obranca Róbert Dický a napokon druholigové boji v radoch nováčika Slavoja Trebišov (12. miesto) okúsil Pavol Šuľák. Suma sumárum traja odchovanci humenského, v jednom prípade „dieťa“ sninského futbalu.

Vianočné sviatky, čas futbalového oddychu. Ako ste si ho užili?

Lukáš: V mojom prípade boli Vianoce špecifické, keďže som sa až po sviatkoch vrátil z malajského Kuala Lumpur, kde som riešil možnosť futbalového pôsobenia. Výsledok je taký, že aj naďalej ostávam v Skalici a úprimne poviem, aj som tomu rád. V manažérskom boji sa nedotiahli isté veci s inými skupinami, mám to už za sebou, ani sa mi veľmi nechcelo odchádzať. Ponuka bola veľmi zaujímavá najmä finančne, no dopadlo to tak, ako malo – minimálne do konca tejto sezóny ostávam v Skalici.

Štefan: Počas voľna som od futbalu „vypol“, hlavne som sa dával zdravotne do poriadku. Tiež som si však našiel čas na rodinu, kamarátov, venoval som sa športom, ktoré v čase sezóny nestíham, aj som trochu pocestoval.

Robo: S rodinou, priateľmi, ale o nejakom futbalovom oddychu sa hovoriť nedalo. Od 18. decembra nám beží individuálny plán, ktorý sa snažím plniť a taktiež chodím hrať „sálovku“ do Humenného.

Pavol: Vianoce doslova milujem – oddych, čas strávený s rodinou, dobré jedlo. Odskočil som si na pár dní do Berlína, inak som bol doma, rodina, priatelia.

Na ktorom jedle vianočného menu ste si najviac pochutili?

Lukáš: Vianočnú večeru som absolvoval v hlavnom meste Malajzie vo vyhliadkovej 320 metrov vysokej veži s krásnym výhľadom, ale bez našich tradičných jedál, ktoré pripravuje mamina doma. Takže Vianoce boli iba obyčajné, bez kruhu najbližších, aj keď vďaka dnešnej modernej dobe som bol pri štedrej večeri aj ja pomocou videohovoru. V skratke - doma je doma, bez priateľky a rodiny to nie je ono. Čo sa jedla týka, mám rád celé vianočné menu, ktoré pripraví mamina – bez výnimky.

Štefan: Najviac som si pochutil na vianočnej hríbovej polievke, ktorú robí najlepšiu moja mama – to bezkonkurenčne. Doprial som si však toho viac - zemiakový šalát alebo koláče, z ktorých mám najradšej „štedrák“.

Robo: Priznám sa, že v jedle som dosť vyberavý, takže „nesadne“ mi úplne všetko, čo rodičia pripravia na štedrovečerný stôl. Keď si mám vybrať jedno jedlo – bobaľky, na tie sa teším cely rok.

Pavol: Najviac mi chutia „bobaľky“ so sladkou kapustou, moja mamka ich robí naozaj najlepšie.

Kde a s kým ste strávili Vianoce?

Lukáš: Už som to povedal, takže v Malajzii na futbalovom jednaní.

Štefan: Doma v Hankovciach s celou rodinou a kamarátmi.

Robo: Doma v Snine s rodinou, najbližšími kamarátmi. Keďže väčšinu roka som v Košiciach, tak aspoň cez sviatky sa snažím postretávať so všetkými. Koncom roka som bol v Anglicku za rodinou, spojil som túto návštevu tiež s futbalom a navštívil zápas môjho obľúbeného klubu – FC Liverpool.

Pavol: Doma v Strážskom s rodicmi a bratom Peťom.

Aký televízny program (film, rozprávka) bol pre vás lákadlom?

Lukáš: V poslednej dobe na „telku“ veľmi čas nemám, ale Vianoce sú výnimkou. Musí byť klasika ako Perinbaba, tiež ďalšie staršie československé rozprávky, samozrejme nesmú chýbať české komédie ako Pelišky či Pupendo.

Štefan: Hlavne československé rozprávky a filmy - Vianočné oblátky, Perinbaba, Popoluška, S tebou mě baví svět alebo aj síce americký, ale známy Sám doma.

Robo: Jednoznačne to sú Pelíšky. Tento film som videl asi stokrát, no stále sa pri ňom nasmejem.

Pavol: Z rozprávok je to Perinbaba, z filmov určite Sám doma. Celkovo však vianočnú klasiku obľubujem, večer zapnem „telku“, pri koláčoch a kapustnici oddychujem na gauči.

Čo vy a pyrotechnika? Koľko odišlo z vášho vrecka?

Lukáš: Odpoviem veľmi rýchlo – nula. Na Silvestra mi stačí zapálený krb, priateľka a pohár vína. I keď práve priateľka je skôr akčný typ ženy, po tom mojom vianočnom cestovaní sa nado mnou zľutovala a Silvester sme mali pokojní.

Štefan: Keď som bol mladší, pyrotechnika ma lákala, ale teraz už to neprežívam. Kúpil som iba jeden malý ohňostroj.

Robo: Silvester som strávil v Londýne, kde by som asi s Rímskou sviecou nevyzeral najlepšie (smiech), keďže mám pred pyrotechnikou rešpekt, tak som to radšej nechal na iných.

Pavol: Keď som bol mladší, pyrotechniku som si kupoval, míňal som aj 50 eur. Teraz zapálim prskavku a to mi stačí.

Sme na prahu roku 2018... Aké sú vaše želania?

Lukáš: Prajem každému šťastný a úspešný nový rok. Aby sme boli všetci zdraví, užívali si každý deň, boli spokojní s tým, čo máme, lebo sú na svete ľudia a nie je ich málo, ktorí sa majú oveľa horšie. Väčšina z nás aj tak stále frfle, ba niekto je ochotný zájsť až za hranice ľudskosti, aby získal materiálne hodnoty.

Štefan: Želám všetkým, aby si mohli na konci roka 2018 povedať, že stál za to. Že sme boli spokojní, v živote sa posunuli a hlavne vydržali zdravotne v poriadku. Z nás futbalistov, nech sa vyplnia sny všetkým, ktorí na sebe tvrdo pracujú, aby sa v živote každému vrátilo to, ako sa správa.

Robo: Hlavne nech sme všetci zdraví, pretože zdravie je najzákladnejšie a tie ostatne veci potom prídu samé.

Pavol: Do nového roka si prajem, aby sa mi vyhýbali zranenia, lebo to je pre futbalistu najpodstatnejšie, tiež si želám, aby sa nám v Trebišove podarilo udržať druhú ligu. Všetkým prajem úspešný rok 2018. Nech sa im darí v osobnom i pracovnom živote!

Foto:

Róbert Dický

Lukáš Opiela

Štefan Harvila

Pavol Šuľák