Na niektoré udalosti či osobnosti sa nezabúda. Je to tak v bežnom živote alebo aj v konkrétnom špecifiku. V našom prípade znamená FC Chemlon Humenné, klub, značku, ktorá určuje futbalovú slávu, históriu, ktorá je nezmazateľne zapísaná. Navždy.
Udalosť: získanie Slovenského pohára vo futbale v súťažnom ročníku 1995/1996, víťazstvo v pamätnom finále 26. mája 1996 nad Spartakom Trnava 2:1.
Osobnosť: Peter Dzúrik. Kapitán mužstva, ktoré získalo Slovenský pohár a následne historicky účinkovalo v Pohári víťazov pohárov (PVP).
Otcami myšlienky pozvať do areálu Hotela Merry´s takmer 150 bývalých futbalistov, trénerov, funkcionárov, lekárov, masérov, ktorí prezentovali humenský futbal a najmä Chemlon Humenné, boli Dušan Zavacký a Milan Sciranka.
„Myšlienka zorganizovať akciu humenského futbalu, zaspomínať si na Petra Dzúrika, vo mne rezonuje už dlho, pred dvoma rokmi, keď slávil zisk Pohára okrúhlu dvadsiatku, sme plánovali uskutočniť modelovaný zápas vtedajších finalistov. Nevyšlo nám to, čas beží rýchlo, prešli dva roky a finálnu podobu má stretnutie všetkých nás, ktorí sme zažili veľa príjemných a nezabudnuteľných chvíľ pod krídlami FC Chemlon Humenné. Teším sa, že aj ja som mal tú česť byť v kádri, hrávať za Chemlon Humenné v časoch jeho najväčšej slávy. Postúpili sme do I. ligy, vyhrali sme Slovenský pohár, hrali s dvoma súpermi v PVP. Veľmi sa teším, že akcia je realitou v roku, kedy by sa Peter Dzúrik dožil päťdesiatich rokov, sme tu v príjemnom prostredí, stretli sme sa, niektorí možno po desiatich alebo aj dvadsiatich rokoch. Nastal čas na stretnutie bývalých spoluhráčov, ľudí, ktorí sa z rôznych uhlov okolo klubu FC Chemlon Humenné „motali“, vďaka patrí všetkým trénerom i funkcionárom, ktorí dokázali vyskladať mužstvá, zháňať podporu finančných zdrojov. Pozvánku dostalo takmer stopäťdesiat ľudí, nerobil sa žiaden výber ani nábor, kto si našiel cestu medzi nás, sme veľmi radi. Či sa takéto stretnutie ešte v budúcnosti podarí, je otázne, aktuálne ma hreje pri srdci skutočnosť, že sa nám to podarilo. Všetci, ktorí ste poznali Petra Dzúrika, vedeli ste, aký človek bol, cestu si našiel vždy ku každému. Ja som s ním prešiel, bohužiaľ, poslednú cestu až do úplného konca a nie sú to príjemné spomienky. K tomu by som sa ani vracať nechcel, dá sa spomínať na chvíle radosti, úspechov na zelenom trávniku. Každý si môžeme na Petra spomenúť po svojom, budem rád, ak vznikne aj družná, priateľská debata ľudí, ktorí pôsobili futbalovo v Chemlone Humenné alebo v spoločnosti Petra Dzúrika,“ konštatoval v úvodnom príhovore Milan Sciranka aj so slzami v očiach.
Miestami ťažké chvíle spomienok odľahčil hneď v prvých slovách Dušan Závacký: „Peter Dzúrik by mal v tomto roku päťdesiatku, nie je medzi nami, ale nesmieme byť smutní. Sú tu mnohí, ktorí s ním zažili pekné chvíle. Peter bol človek, ktorý držal úroveň futbalovej kvality značky Chemlon Humenné najvyššie. V histórii humenského futbalu práve pojem „Chemlon“ má najpodstatnejšiu úlohu. Som veľmi rád, že na spoločné stretnutie prišlo okrem bývalých futbalistov aj viacero trénerov, funkcionárov, pomocníkov futbalu na ihrisku i mimo neho. Ste ti starší i stredná generácia, mladých sme nevolali, ešte potrebujú dozrieť. Teší ma, že je medzi nami jeden z najstarších humenských trénerov, pán Malaga, je medzi nami najúspešnejší tréner histórie klubu, Ondrej Daňko, k najstarším hráčom, ktorí nás poctili svojou prítomnosťou patria páni Tomáš a Čopák, najdlhšiu cestu k nám meral Ivan Čabala, i keď je náš „Rusnak“ odtiaľ. Sme tu jedna veľká partia, ktorých spája skutočnosť, že práve futbalom obohatili svoj život.“
Chuťové poháriky potešil jelení guľáš, údené kolená, pečená klobása, mäsko na ražni, ovčí syr, smäd uhasilo pivko, kto chcel, dal si aj tvrdšie. Kultúrnu pasáž skvelým vystúpením vyplnil spevák Peter Stašák, výborne mu sekundovali Humenské trio, Štefan Vasilenko s kamarátmi, na ľudovú nôtu hrali aj cigánski huslisti z Kežmarku.
Na akcii sme registrovali aj týchto hostí: F. Hanc, R. Ljubarskij, M. Lukáč, R. Tomovčík, N. Belan, M. Golenya, J. Maliňák, G. Horvat, V. Gombár, P. Vytykač, J. Aľušík, M. Čopák, M. Sľuk, J. Bilý, T. Opiela, J. Lukáč, J. Krivjančin, Čerhit, J. Balaščík, D. Barna, I. Čabala, A. Čirák, F. Čaja, J. Dzurov, Dolobáč, M. Danko, A. Demjanovič, D. Ferjak, A. Groško, J. Gaľo, Š. Hudák, M. Hajdučko, J. Hreha, M. Kopej, M. Kováč, Š. Komjaty, Kozák, D. Karako, M. Krivjančin, MUDr. Šarišský, L. Kocurišin, M. Kovaľ, R. Kerekeš, P. Mycio, J. Molka, J. Metyľ, M. Nazad, B. Majerník, J. Oleárnik, V. Pčola, E. Pituk, E. Petko, P. Roman, P. Suško, V. Sivý, M. Szczygiel, J. Šalata, M. Vasiľ, J. Žipaj, M. Tomáš, A. Chudina, D. Hrabovský, MUDr. J. Lojan, Ľ. Choluj, J. Boršč, J. Picha, MUDr. Lapoš, V. Morochovič, D. Kapraľ, J. Mauritz, M. Paraska, V. Kostilník, J. Vrba, A. Daňko, I. Pajtáš, V. Malaga, P. Šteňko i Š. Czeto. A všetci si len a len spoločné chvíle pochvaľovali.