A je po všetkom, treba myslieť nielen na uplynulé nevydarené zápolenia, ale i na to, čo bude neskôr. Toto si hovoria v Tatrane Prešov po neslávnom už uplynulom účinkovaní v najvyššej futbalovej súťaži. Zelenobieli sa môžu „tešiť“ na nový – iba druholigový ročník – avšak dovtedy čaká celý klub poriadna inventúra, odpočet plusov a hlavne mínusov. Hráči si to tiež pomaly usporadúvajú v hlavách a niektorí majú jasno v tom, čo bude nasledovať. Ešte tak musia učiniť kompetentní, aby sa najstarší slovenský klub pohol zase dopredu.
Po ostatnom meraní síl s Michalovcami sme dali priestor na predostretie svojich myšlienok Erikovi Streňovi. Dôvod bol jasný, práve tento hráč totiž zabezpečil víťazstvo na rozlúčku a strelil posledný – ktovie na ako dlho – prvoligový gól Šarišanov. Mimochodom, aj pre tohto futbalistu to bol zásah po veľmi dlhom čase. Naposledy totiž skóroval v Bratislave so Slovanom v októbri minulého roka a loptu do siete poslal znovu po siedmich mesiacoch... „Škoda, že sme mi tak dlho trvalo, kým som znovu skóroval. Góly potešia každého hráča, mrzí ma, že som nebol viackrát úspešný. Avšak AJ málo som odohral a navyše som nastupoval na iných postoch, nie v útoku.“ Podpichli sme ho, že keby bolo viac takých súperov ako Michalovce, tak Tatran by aj s rukami vo vreckách dosiahol príslušnosť v najvyššej súťaži. „Stačilo nám vyhrať doma so Senicou alebo s Nitrou doma aj vonku, mali sme to predsa dobre rozohrané, no nezvládli sme niekoľko duelov a vtedy nám odplávali dôležité body.“ Nie je bez zaujímavosti, že v zime koketoval s odchodom do cudziny, no napokon sa do zelenobieleho dresu vrátil. Neľutuje to? „Ani nie, chcel som pomôcť kolektívu, aby sme zachránili ligu. A či bol Tatran výkonnostne slabší než konkurencia? Domnievam sa, že sme mali na to, aby sme sa dostali ešte vyššie než na barážovú priečku. Keby v klube fungovalo všetko tak ako malo, tak sme podstatne inde v pelotóne. V prvom rade my, čo sme boli na ihrisku, sme urobili maximum pre záchranu a pokiaľ ide o ostatné veci, nech si spytuje svedomie dakto iný...“
Šarišania už boli skúsenejší v druhom roku účinkovania medzi elitou a hoci ich sprevádzali problémy s obsadením trénerského postu, podľa E. Streňa to nebolo rozhodujúce. „Napriek rošádam sami boli zodpovední za výkony a výsledky." Takže Prešov síce bol prvoligový, ale úroveň na niektorých pozíciách, postoch a v daktorých činnostiach chodu klubu nebola adekvátna tejto súťaži? „Okrem vedúceho mužstva Jozefa Vaňa už nebol nikto iný.“
V minulom ročníku Myjava podala na diaľku východniarom pomocnú ruku. Bolo to pre našich varovanie, ale akoby to nikto neregistroval. „Bralo sa to na ľahkú váhu, a takto to dopadlo. Ďalšou nevýhodou bolo, že sme nehrali doma. Keby sme hrali zápasy na štadióne Tatrana, dopadneme určite lepšie.“ Zaujímalo nás, čo si myslí o budúcnosti klubu tento borec. „To je ťažké hodnotiť, záleží na zodpovedných, ako sa rozhodnú, to momentálne nevie nikto,“ naznačil neistotu hráč, ktorý v Tatrane končí. „Už som to povedal – zápas Michalovcami bol posledný. Končí mi zmluva a určite sa nebude opakovať zima, keď som sa vrátil späť,“ dodal rezignovane tento hráč, ktorý prezradil, že je znechutený vypadnutím i ďalšími vecami. „Mrzí ma, že Tatran takto dopadol, lebo liga sa dala v pohode zachrániť. Bude mi ľúto za chlapcami, prežil som v tíme mnohé pekné chvíle, ako nováčik sme sa posúvali a v porovnaní s predošlou sezónou to bolo úplne iné. Niečo sme sa naučili, získali skúsenosti a to nám už nikto nevezme,“ dodal Erik Streňo.