Aj  rozlúčkové tohtoročné meranie síl v domácom prostredí v NTC v Poprade potvrdilo streleckú mizériu  prvoligistov Tatrana Prešov. Zelenobieli len umocnili fakt, že sú jedným z dvoch najslabšie zakončujúcich celkov v najvyššej súťaži. To vedno s tým, že dostali najviac gólov zo všetkých prvoligistov, nabáda naozaj k tomu, aby sa od základov preoralo myslenie a taktická disciplína mužstva pred jarnou odvetou.

Vyzerá to tak, že ak sa nič nepredvídané v budúcoročnej fáze neprihodí, tak najviac to budú mať nahnuté tri celky – okrem Prešova aj Podbrezová a Senica. Nehovoriac o tom, že je možné aj to, že východniari budú zimovať na poslednej priečke pelotónu. Škoda, že sa z tejto pomyselnej slučky nevyšmykli práve v uplynulom zápase s Dunajskou Stredou, s ktorou uhrali „nezáživný“ výsledok 0:0. Teda zrodil sa rovnaký rezultát ako v predošlom vzájomnom stretnutí na Žitnom ostrove. Vtedy mal však pre Tatran podstatne inú cenu ako teraz. Určite ani DAC nebol spokojný, lebo na zápas nastupoval v pozícii favorita a v prípade výhry sa mohol vyšvihnúť na tretiu priečku tabuľky.

Lenže bez dostatočného sebavedomia a hernej kvality sa na plný zisk nedá pomýšľať. To platilo pre oboch aktérov. Domácim sa do prestávky rysovali zo dve možnosti na to, aby sa ujali vedenia, ale keďže dopadli podobne ako hostia, tak siete zostali nedotknuté. Vzruchu bolo pred oboma bránami v druhom polčase ešte pomenej a tak niet div, že diváci a čerešničky na torte nedočkali. Nuž, v ostatných šiestich vystúpeniach Prešovčania dali len dva góly a to je naozaj na zamyslenie. Nie je to len o tom, že chýbajú viacerí súci zakončovatelia a pokiaľ to nejde najlepšiemu strelcovi Černákovi, tak nemá kto dať gól. Hráči sa vedia dostať do šance, ale sú buď takí premotivovaní alebo nekoncentrovaní či „rozklepaní“, že si nedokážu rady ani v situácii, ktorá volá po zásahu. V snahe skórovať a vylepšiť vyhliadky mužstva jednotlivci zaradom stroskotávajú vo finálnej fáze a potom to tak vyzerá. Dosiahnuť gól je doslova pre Tatran tabu, ale v prípade prvoligových futbalistov by to už naozaj nemala byť až taká veda. Nejde len o problém technický, skôr psychický a vidno, že absencia pohody potápa drvivú väčšinu možností.

Na to poukázal aj tréner Tatrana Sergij Kovalec na pozápasovej tlačovke: „Jedna vec je chcieť vyhrať a druhá poradiť si so šancami, ktoré sme mali. Nevyužili sme ani jednu a tak sme sa len znovu presvedčili, že bez gólu sa nedá vyhrať.  Boli sme nervózni, nemali sme dostatok pokoja v zakončení."

Nespokojnosť tlmočil aj kouč D. Stredy Marco Rossi:  "Mali sme na to, aby sme vyhrali. Snažili sme sa o aktívny futbal, kým súper zvolil taktiku dlhých lôpt a kontier, čo sme aj predpokladali. Lenže v ofenzívnych činnostiach sme neukázali podstatné veci a tak sme neskórovali.“