Niekedy aj vysoká prehra môže byť milosrdná. Aspoň tak  zhodnotili komentátori a diváci vystúpenie Prešova vo Fortuna lige na trávniku Žiliny v ostatnom kole. Nováčik dostal facku, ktorá zabolela, no vzhľadom na priebeh merania síl mohol byť rád, že neutŕžil ešte krutejší debakel. Na druhej strane však objektívny pozorovateľ usúdil, že východniari sa neuchýlili k deštrukčnému futbalu, ale pokúsili sa so súperom spod Dubňa hrať otvorenú partiu.

Lenže tak ako predtým v Ružomberku, i tentoraz platili slová trénera Stanislava Vargu: „Rozhoduje kvalita.“ Šarišania sa musia stále veľa učiť hlavne preto, že ich káder neoplýva nejakými veľkými skúsenosťami a prehľadom žiaducim v hre na takejto úrovni. „Určite však nemienime byť fackovacím panákom a verím, že čoskoro sa i my dočkáme prvej výhry. Azda to bude už v najbližšom súboji doma,“ priznal kapitán tímu Patrik Jacko. Nuž, práve nastávajúce súperenie so Seničanmi by mohlo byť zlomové, lebo hoci na jednej strane je ohromnou devízou entuziazmus a srdnatosť, na strane druhej pribúdajúci počet zápasov bez troch bodov môže byť nožom do chrbta.

„Stále to môže byť z našej strany vydarenejšie. Korením futbalu sú góly a všetci pevne veríme, že i tie prídu v našom podaní. Pokiaľ bude pretrvávať bojovnosť a patričný náboj, tak sme presvedčení, že prídu i lepšie časy,“ upresnil svoje myšlienky spoľahlivý defenzívny futbalista zelenobielych. Podľa jeho názoru v najvyššej súťaži je prvoradé ustrážiť si priestor na vlastnej polovici a pred svojou šestnástkou. „Akonáhle mužstvo nechá čo len málo priestoru rivalovi, už to aj využije. To sa nám prihodilo v Ružomberku v otváracom kole, ale  hlavne v Žiline.“ Predtým na vlastnom trávniku v derby s Michalovčanmi po zmene strán hostitelia obmenili taktiku a využívali  brejkové situácie, čo im viac pasovalo ako úloha nositeľa tempa. „Je náročnejšie byť v pozícii mužstva, ktoré musí tvoriť, navyše pre nás, čo sme nováčikom medzi elitou. Vtedy sa raz-dva situácia môže zmeniť v náš neprospech, príde jedna pokazená prihrávka a už sa to valí na našu bránu,“ pripomenul spoľahlivý borec, ktorý sa presunul z pozície stopéra do stredovej formácie a nastupuje na poste defenzívneho štítu v strede poľa. „Treba viac behať, zvykám si na túto rolu. Oproboval som si to už v príprave, predtým som pár rokov fungoval ako stredný obranca, teraz mám iné úlohy. Je nutné prispôsobiť sa, makať, jazdiť.“ Boli sme zvedaví na to, v čom prešovskí hráči už teraz pocítili rozdiel medzi druhou a prvou ligou? „Je to rýchlejšie, náročnejšie, nemožno poľaviť ani na okamih, súboje sú ťažšie. Preto si to žiada stopercentnú koncentráciu v každom okamihu.“ To kladie nároky aj na psychickú odolnosť a v tomto smere sa Prešovčania tiež len „vzdelávajú.“ Vedia, že ich súpermi sú skúsení a ostrieľaní jednotlivci, ktorí majú v nohách stovky náročných zápasov a sú všetkými masťami mazaní. „Práve preto je dôležité zúročiť to, čo sa naskytne, lebo toľko šancí, čo v minulom ročníku, už nebude. Vtedy nás nepremenená príležitosť nemusela až tak mrzieť, teraz je to celkom iné.“ Rozhodne však kolektív Tatrana neupadá na duchu a zvyká si na rolu outsidera, hoci sa to niekedy nepríjemne počúva. „Vedeli sme už pred vstupom do súťaže, že časy, keď sme dominovali v druhej lige, sa skončili. Musíme zmeniť štýl futbalu a hrať na výsledky.“  

Partia okolo P. Jacka si želá, aby aj napriek nie vydarenému štartu zostala priazeň publika a na domáce zápasy chodilo aspoň toľko ľudí., čo na derby s Michalovčanmi. „Za mužstvo môžem sľúbiť, že urobíme všetko pre to, aby sme sa v každom zápase zlepšovali a dúfame, že diváci si stále nájdu cestu na náš štadión.“