Nie je zápas ako zápas. Prednedávnom  bardejovskí druholigisti vyhrávali doma s Liptovským Mikulášom 3:0 a nakoniec sa museli zmieriť iba so ziskom bodu. Naposledy však tento náskok proti Zvolenu znovu na vlastnom ihrisku už neprešustrovali. Dali si pozor na zopakovanie nežiaducej blamáže a v rozlúčkovom meraní síl sa primerane rozlúčili so svojimi  fanúšikmi. Koniec koncov bolo už načase, lebo v predošlých troch vystúpeniach ani raz nebodovali naplno. Možno to spôsobil práve spomínaný skrat s Liptákmi, ktorý určite zamával s psychikou borcov v drese Partizána.

Jeden z gólov Šarišanov strelil Ľubomír Ivanko Macej. Bol to jeho premiérový zásah v jeseni  a hoci prišiel na záver bojov, predsa len pomohol vystužiť tomuto hráčovi futbalové sebavedomie pred zimnou pauzou. „Ani si nespomínam, kedy som naposledy predtým skóroval. Už ma to mrzelo, že mi to nejde a nepadá mi to tam, bol som z toho nervózny, že som šance nezužitkoval,“ rozhovoril sa tento borec, ktorý súhlasil s tým, že v záverečnom tohtoročnom zápase Bardejovčania mienili aspoň čiastočne odčiniť niektoré nezdary a nie najlepšie výsledky. „Kvôli divákom sme si hovorili, že treba konečne vyhrať a keď už jeseň nebola taká, ako sme si predstavovali, tak by sa patrilo aspoň dianie zavŕšiť pekným výsledkom.“

V tomto ročníku východniari so Zvolenčanmi neprehrali. Na strednom Slovensku uhrali bezgólovú remízu, doma triumfovali rozdielom triedy. Aký bol rozdiel medzi týmito dvoma duelmi? „U nich mali hostitelia viac šancí, hrali podstatne lepšie ako tentoraz. Boli agresívni, dôrazní, kvalitní. Vtedy išli aj párkrát sami na bránu, ale nejako sme to ustáli, podržal nás brankár. Tentoraz sme jasne dominovali. Prvý polčas nám vyšiel výborne, potom sa to síce trošku vyrovnalo, ale nedovolili sme súperovi, aby sa vrátil do diania.“ Nuž, úvod merania síl bol naozaj parádny v podaní domácich. Po štvrťhodine vyhrávali 2:0 a rival bol zrelý na uterák. „Nabehli sme v takom tempe ako do každého zápasu, ale tentoraz nám to vyšlo. Po strelených zásahoch sme boli na koni, získali sme väčšiu pohodu, kým hostia neboli celkom vo svojej koži. Hlavná vec, že sme Zvolen k ničomu nepustili a donútili sme ho robiť chyby. Naši stopéri si poradili s útočníkmi hostí, odoberali im loptu a my sme potom útočili do otvorenej obrany.“

Bol to zápas z kategórie šesťbodových vzhľadom na postavenie celkov v tabuľke.  Otvárací gól zaznamenal práve Ľ. Ivanko Macej. „Hostia faulovali Jana Staška, Kubo Verčimák zahrával štandardku na prednú žrď, ja som sa tam rozbehol a hlavou som skóroval. Spravidla chodievam pri týchto situáciách na prednú žrď, som rád, že konečne o to vyšlo.“ O chvíľu Hamuľak zvýšil na 2:0. „Odobrali sme loptu súperovi, ja som ju potiahol, prihral Staškovi, ktorý ju následne poslal na hlavu nášmu zakončovateľovi. Do prestávky sme boli dominantní, málo chýbalo k tomu, aby sme zvýšili náskok.“ Tretí gól padol hneď  po zmene strán znovu zásluhou Hamuľaka a bolo jasné, kto sa bude tešiť. „Hostia si žiadnu tutovku nevypracovali, neohrozili nás.“

Zaujímalo nás, aký je názor Ľ. Ivanka Maceja na uplynulé vystúpenia Partizána? „Nuž, po tom, čo sa dve skupiny súťaže zlúčili do jednej, sú zápolenia oveľa náročnejšie, kvalitnejšie, vyrovnanejšie. Neraz sme sa o tom presvedčili, narazili sme na naozaj vyspelých rivalov a preto sme už body tak nezbierali ako predtým.“ Bardejov stráca nejaké body na šiestu pozíciu, no strata nemusela byť až takáto. „Kopec zápasov sme si sami pokazili a keď tak zaspomínam na dianie  v minulých mesiacoch, pocity mám všakovaké,“ dodal jeden z aktérov v bardejovských farbách.