Mizéria s maródmi v prvoligovom kádri Tatrana Prešov nemá konca-kraja. Ledva sa daktorý z hráčov vylieči, už je v opatere lekárov či fyzioterapeuta niekto ďalší. Keď k tomu prirátame aj vykartičkovaných borcov, tak naozaj súpiska zelenobielych aktuálne horko-ťažko spĺňa  kritéria účasti v najvyššej súťaži. Aj z toho dôvodu nováčik je len do počtu medzi elitou a môže ďakovať vyššej moci, že sa nebude porúčať po skončení tohto ročníka a neocitne sa znovu v II. lige. Lenže je to i tak veľké varovanie pred ďalším ročníkom.

Nepredbiehajme však, lebo stále sú ešte na prvom mieste aktuálne výsledky vo finiši tejto sezóny. Tie sú charakteristické rozpakmi, ktoré sa hromadia a rozčarovanie umocnilo aj uplynulé meranie síl s Podbrezovou. V ňom sa až v druhom polčase predstavil na ihrisku v NTC v Poprade aj Peter Katona. Práve tento typ hráča chýbal Šarišanom, aby sa znížil deficit hernej kreativity. Lenže ani po jeho nástupe sa obraz hry príliš nezmenil, lebo  celé mužstvo bolo v rozklade a nestačilo vymyslieť nič súce, čo by platilo na Horehroncov. Určite východniarov mrzeli hanlivé pokriky niektorých divákov, ktorí ich nešetrili a rovnako transparent na tribúne, ktorý vystavil obraz o tom, čo si priaznivci najstaršieho slovenského klubu myslia o súčasnej situácii v Tatrane.

Ako poznamenal už dávnejšie tréner Miroslav Jantek, medzi jeho zverencami je len pár, ktorí si môžu trúfnuť postaviť sa rovnocenne s ostatnými rivalmi v zápoleniach. Medzi nich patrí aj Katona. Ukázalo sa, že keď nie je na pľaci rovnako ako D. Leško, je to ešte viac ako kritické. „Pred zápasom so Zlatými Moravcami-Vrábľami som mal zvýšenú teplotu  a nemohol som nastúpiť. Teraz to bolo tak, že som išiel na zápas, ale necítil som sa na sto percent. Preto som spočiatku sedel na lavičke. Trúfol som si maximálne na nejaký časový úsek, ale nie  na celý duel. A ako som to videl najprv  z lavičky? Prvý polčas bol podľa mňa obojstranne kvalitný, vyskytli sa šance súpera, ale Jožko Talian zabránil tomu, aby sme inkasovali. Potom prišla hlúposť v šestnástke, urobili sme faul a dostali  gól z penalty do šatne. Taká situácia určite podlomí kolená každému tímu. Tam sa možno zlomil zápas. Druhý polčas už z našej strany nebol taký, ako sme si predstavovali. Predtým sme po zmene strán dokázali ešte vystupňovať tlak, proti Podbrezovej to však už nevyšlo. Možno to bolo jednak kvalitou súpera, ale aj tým, že sme si to neurovnali v našich hlavách. Nezvládli sme to hlavne sami,“ podotkol P. Katona.

Vyhovárať sa na dva zápasy v tesnom slede je zbytočné a detinské. Isté je, že káder je natoľko „roztrhaný“ ako už dávno nie. Však aj medzi náhradníkmi sú jednotlivci, ktorí ešte nemôžu zasiahnuť do hry. „Pracujeme s tým, čo máme a kto môže, ten musí hrať a bojovať za klub a snažiť sa o čo najlepší výsledok.“ Jedno je isté, hráči aj  realizačný tím i funkcionári iste sa už nevedia dočkať konca sezóny. Lebo toto je len predlžovanie agónie. „Možno už  podvedome naozaj myslíme na to, aby bolo po tom a začala sa príprava na novú sezónu. Treba poriadne natrénovať v lete, nazbierať základ, od ktorého sa odrazíme a vyštartujeme do nastávajúcich bojov s novými cieľmi. Verím, že príde viac gólov i viac bodov a to zlé, čo nás stretáva teraz, ustúpi,“ dodal Peter Katona. Nečudujeme sa, že hráčom Tatrana na nechce príliš rozprávať, lebo sú „bití“ zo všetkých strán – od súperov, divákov, médií. Lenže pokiaľ si chce hráč vedieť vychutnať úspešné časy, musí prežiť aj tie horšie a poučiť sa, čo robí dobre a v čom je to biedne. Restov sa ukazuje hlavne na jar naozaj dosť a prvoradé je zamyslieť sa nad smerovaním tímu. Bez dostatku investovaných peňazí sa nedá vyskladať naozaj prvoligový celok. Tí, čo si mysleli, že je to predsa len možné a stačí len mladícky zápal či nadšenie talentov, sa azda presvedčili raz a navždy, že ide o chiméru, ktorá sa s pribúdajúcimi zápasmi roztopí ako jarný sneh. Tréner Miroslav Jantek na to už poukázal a teraz pôjde o to, ako na jeho signály zareaguje po skončení zápolení vedenie klubu.