Ľuboša Belejíka sprevádzala počas futbalovej kariéry poriadna dávka smoly. Podrobil sa viacerým operáciám a nakoniec musel opustiť ihrisko ako aktívny hráč. Dal sa však na trénerstvo a v uplynulých dvoch rokoch vedno so svojím bývalým spoluhráčom v Tatrane Prešov Michalom Krajníkom viedol štvrtoligové Šarišské Michaľany. Tie sa stali víťazom skupiny Sever a novým účastníkom elitnej regionálnej súťaže.

Ako je známe, obaja lodivodi OŠFK skončili predčasne svoje účinkovanie tesne pred koncom zápolení. Ľ. Belejík však už dostal nové ponuky na trénovanie (jeden štvrtoligový klub a ďalší z okresnej súťaže). „Zatiaľ som  sa rozhodol, že toto remeslo nechám načas tak, trošku si oddýchnem a sústredím sa na seba. Takže budem mať pauzu,“ podotkol bývalý kouč Š. Michalian. Prezradil, že v uplynulom období to bolo náročné, lebo bolo treba zladiť pracovnú pozíciu aj futbal. „Musím si teraz vyčistiť hlavu, lebo na Slovensku robiť vo futbale nie je jednoduché.“

Obrátili sme pozornosť na to, čo prežil ako začínajúci kormidelník. „Som vďačný za šancu a našťastie som mal možnosť pôsobiť v ambicióznom klube. Predtým som ako hráč trénerov sledoval a niekedy nechápal ich rozhodnutia. Teraz ich však už chápem, toto bola pre mňa úžasná skúsenosť. A či som niekedy nemal nutkanie vybehnúť na trávnik? Nuž, je to tak, veľakrát som s chlapcami aj trénoval, ale zdravie mi neumožňuje veľmi hrať, lebo kolená nie sú v primeranom stave. Keby to tak nebolo, túto súťaž by som si iste zahral.“ Zaujímavé bolo, že Belejík i Krajník boli rovnocenní tréneri. Nedošlo niekedy k nim k nejakým nezhodám. „Kým počas účinkovania v pozícii hráčov sme sa niekedy nedokázali zhodnúť, teraz to bolo iné, medzi nami to ani raz nezaiskrilo.“

 Iste bola preňho výhoda aj to, že ešte nedávno bol aktívny hráč. S niektorými zverencami predtým aj hral, takže musel si najprv vybudovať rešpekt, hoci kamarátske väzby zostali. Hlavné slovo mala však trénerská dvojica. „Niekedy to nebolo síce presne tak, ako sme si to predstavovali, ale vcelku spolupráca s chlapcami klapala. Je výhoda hrať futbal a potom to preniesť do trénerstva. Mne ukázali cestu tréneri, ktorí ma predtým viedli, ja som si z ich činnosti povyberal to, čo som považoval za správne.“ Niektorí možno zľahčili zástoj tejto dvojice, lebo v Š. Michaľanoch vzhľadom na ambície klubu, zázemie i kvalitu kádra to bolo akosi „jednoduchšie“. „Určite je ľahšie účinkovať tam, kde to funguje po každej stránke. Lenže treba si uvedomiť, že ide o amatérsku súťaž a treba primať v prvom rade hráčov k naplneniu cieľa. Okrem toho zaťaženie zverencov je iné a treba dosiahnuť to, aby to hráčov bavilo a tešili sa na každý zápas po tréningovom procese i pracovnom vypätí.“

Napriek tomu, že aj Ľ. Belejík sa pričinil o spanilú jazdu OŠFK, predsa zažil premiérové „kopačky“. „Súhlasím s Mišom Krajníkom, že forma ukončenia spolupráce sa mi tiež nepáčila a tiež zastávam názor s predsedom klubu, že sa hocikedy môžeme stretnúť, podať si ruky a podebatovať. Hoci niektoré veci, ktoré sa u nás berú ako normálne, sú podľa mňa nenormálne. Takže treba si to uvedomiť a zmeniť štýl správania sa. I keď každý má  právo na rozhodnutie. Určite na tunajší futbal som nezanevrel, držím mužstvu aj novému trénerovi palce, nech im to všetkým ide a futbal ich stále baví.“