Tí, ktorí nezvládli  podľa predstáv jesennú fázu aktuálneho treťoligového ročníka, si zaumienili v jarnej časti odvádzať podstatne lepšie výkony. Myslia viac na výhry a bodové zisky, no napríklad rezerve prešovského Tatrana v uplynulých dvoch kolách zámer nevyšiel. Naposledy sa však jej hráči potešili po meraní síl s Vranovom aspoň zo zmierlivého výsledku.

Pravda, túžili dosiahnuť podstatne viac. Hlavne preto, že mužstvo vystužili viacerí prvoligisti a v takomto počte zrejme posily z áčka už v ďalších kolách nebudú môcť nastúpiť. „Verili sme si vzhľadom na to, že sme v základnej zostave mali viac prvoligistov a dúfali sme, že môžeme hostí poraziť. Preto bod je pre nás nedostatočný,“ rozhovoril sa kapitán zelenobielych Matúš Štefančík. Naznačil, že mužstvo bolo výborne vyskladané a kvalita predurčovala hostiteľov k tomu, aby bolo úspešné. Nestalo sa. Aj preto, že  znovu Prešovčania boli tým mužstvom, ktoré prehrávalo. „Vranovčania si počínali na úrovni, boli dobrí na lopte, hrali aktívne. Len škoda, že už v prvej minúte sme zahodili dobrú možnosť, myslím si, že to bol Mojo Trebuňák. Potom po  rohovom kope nasledovalo naše prečíslenie, išli sme tuším štyria alebo  piati na svätyňu hostí, ale rozhodca  hru prerušil pre faul, hoci mohla byť ponechaná výhoda. Navyše následne po autovom vhadzovaní sme inkasovali. Bola to asi jediná vyložená možnosť hostí.“ Takže potvrdilo sa povestné nedáš – dostaneš. Ako to býva tradíciou v mladom kolektíve Tatrana, po inkasovanom góle jeho psychika ide dolu. Preto bolo dôležité cez prestávku pozviechať sa, pokúsiť sa po zmene strán niečo urobiť s nepriaznivým stavom. „Pre nás je lepšie, pokiaľ vedieme, lebo za nepriaznivého stavu je pre nás zložité otočiť zápas. Lenže v šatni sme si cez pauzu hovorili, že máme na to dispozície, aby sme minimálne vyrovnali. Prechod do útoku sme sa snažili zjednodušiť a čo najviac ohrozovať bránu súpera. Ten mal možnosti po štandardkách, ktoré rezultovali z našich netaktických faulov alebo po rohových kopoch. Vyloženú šancu si už však nevypracoval. My sme sa tlačili s pribúdajúcimi minútami k bráne rivala, ktorý stále viac bránil. V druhom polčase sme boli jasne na koni.“ Vyrovnanie prišlo po rohovom kope, keď Krajňak hlavičkoval a protihráč si loptu vrazil do brány. „Je jedno, ako sa zrodil tento zásah, hlavná vec, že padol. Zaslúžili sme si vyrovnať, lebo sme boli naozaj aktívni, odvážni.“

V predošlom vystúpení na trávniku Stropkova dali rezervisti síce dva góly, ale i tak to nestačilo ani na čo len bod. „Mrzelo nás to, lebo sme boli nabudení. Lenže  pribrzdil na nás netaktický faul hneď na začiatku a zo štandardky sme inkasovali. Práve štandardné situácie boli hrozbou pre našu bránu. Do prestávky sme ešte vyrovnali a po zmene strán sme chceli zápas zlomiť a získať ho v náš prospech, lenže prišla veľká ďalšia chyba a súper sa dostal na koňa. Túžili sme vyrovnať, no znovu prišiel kiks a inkasovali sme tretí raz. Na to sme stačili už len raz odpovedať.“  Poučenie je také, že pokiaľ Tatran B mieni obstáť, nesmie inkasovať ako prvý. „Uvedomujeme si, že nie sme zlí, možno sme aj lepší ako niektorí rivali, lenže po inkasovaní gólu sa položíme a skúsení protihráči to využívajú.  Treba sa poučiť zo zaváhaní, momentálnych skratov.“ Inak, v áčku Prešova je momentálne hráčska mizéria vzhľadom na zranenia, takže to hýbe dianím aj v rezerve. Napríklad v prvom celku sa objavil po poldruha roku aj samotný M. Štefančík. Takto sa otvára priestor i pre ďalších mladých  adeptov a v rezerve zase budú hrať viac  tí, ktorí predtým toľko možností nemali. „Lenže áčkari nám budú pomáhať v menšom počte.“ Dobré pre rezervný celok Prešova je však to, že do jari nevstúpil  V. Horeš. „To určite, lebo nebudeme pod takým tlakom, lenže treba zbierať body, lebo naozaj nie sme predurčení na to, aby sme boli v tabuľke tak nízko ako teraz. Výsledky sú jedna vec, ale naše výkony zase druhá. Nehráme tak zle, aby sme boli hlboko dolu,“ riekol futbalista Tatrana B.