Lokomotíva Košice dlho ťahala pelotón druhej najvyššej futbalovej súťaže, ale záver nezvládla a tak sa prepadla. V záverečných štyroch kolách ani raz nevyhrala, dokonca v ostatných dvoch vystúpeniach prehrala a to prenasledovatelia nemilosrdne využili. V rozlúčkovom zápase na svojej pôde nestačila na Popradčanov, ktorí mali na rozdiel od domácich veľkú radosť z tohto skalpu.

Podtatranci v uplynulých kolách na rozdiel od železničiarov neprehrali a tak si trúfli  na dobrý výsleodk aj tentoraz. A to napriek tomu, že práve v záverečných troch dueloch strelili zakaždým iba po jednom góle. Dva razy im to však stačilo na plný zisk, v jednom prípade na remízu. Kapitána tímu Vladislava Palšu sme najprv opáčili, či je už dobre, že sa jesenná časť súťaže skončila? „Nazdávam sa, že bolo toho už aj dosť a prestávka v zápoleniach je namieste. I terény predsa už v závere neboli ideálne, hoci naposledy to bolo celkom fajn.“ Zvedaví sme boli i na to, či nezvyčajný hrací deň – piatok – nespôsobil nejaké menšie komplikácie hosťom? „Radšej hrať v piatok ako v nedeľu.  Hovorím to tiež za ostatných chlapcov, lebo keď sa hrá v nedeľu, tak potom je to také rozťahané, týždeň je akosi dlhší.“ Neobišli sme ani tému streleckej produktivity. „V prvom rade treba spomenúť tiež to, že sme hrali v týchto dueloch s kvalitnými rivalmi a zápasy boli o to viac náročnejšie. Pritom však sme zakaždým mohli streliť viac zásahov , lebo šancí sme mali nadostač. Na druhej strane vďaka zodpovednosti chlapcov sme nedostávali góly a tak aj chudobnejšia koncovka stačila na dobré výsledky.“

Pristavili sme sa pri záverečnom meraní síl s Lokomotívou. Pravdaže, každý tím sa o čosi výraznejšie motivuje na rozlúčku, lebo dobrý výsledok z derniéry rezonuje počas zimnej prestávky. Pokiaľ príde radosť, tak tá pretrváva aj cez pauzu . Aj v prvom vzájomnom zápase pod Tatrami celok FK obstál, no práve preto Podtatranci vedeli, proti komu hrajú a tušili, že Lokomotíva sa pokúsi pretrhnúť nedobrú sériu. „Uvedomovali  sme si, že pokiaľ by sme nebodovali, tak náskok mužstiev pred nami by sa navýšil a to sme nechceli dovoliť. Lebo na jar už tak veľa zápasov nie je na programe. Trúfli sme si minimálne na remízu, hoci tá by až tak veľa neriešila. Boli sme však odhodlaní vyhrať, sme si vedomí svojej sily, hoci niektoré súboje nám nevyšli podľa predsavzatia. Nastupovali sme obrnení zodpovednosťou a trpezlivosťou. Sústredili sme sa na to, aby sme zužitkovali šance. Spočiatku nám však zakončenie nevychádzalo, možnosti sme prepásli, ale  nepoľavili sme a vyplatilo sa to. A či boli domáci o čosi menej zdatní ako u nás? Možno aj áno, ale každý tím je vystavený menšej kríze, poľaveniu, nikto nezvládne celú jeseň v laufe.“

Prvý polčas bol vyrovnaný. „Úvodných tridsať minút sme hrali veľmi dobre a získavali sme lopty, nesťahovali sme sa pred našu bránu, narúšali sme akcie súpera na polovici ihriska. Dávali sme si pozor na štandardky i brejky a chceli sme sa presadiť vlastnými zbraňami. Stano Šesták trafil žrď a ďalšie zo dve možnosti boli tiež veľmi nádejné, no aj domáci mohli skórovať, no rovnako lopta buchla do žrde. Hoci si myslím, že Janko Malec by to i tak chytil.“ Dalo sa čakať, že po prestávke o výsledku rozhodne jediný zásah. „Domáci nás  ani potom nezatlačili, my sme pridali  v nasadení a nazdávam sa, že sme vyhrali zaslúžene zásluhou Stana Šestáka, ktorý zužitkoval trmu-vrmu po štandardke a odrazenú loptu.“ Nuž, osobnosť Popradčanov znovu ukázala nos na góly a svoj strelecký inštinkt. „Dôležité bolo, že ani po tomto momente sme Košičanov do tutoviek nepúšťali a tak nemali príležitosti na zvrat,“ dodal Vladislav Palša.