Zase tesná porážka. Tak ako v prvom kole na ihrisku Ružomberka, aj naposledy na štadióne Myjavčanov utŕžili prvoligoví futbalisti Tatrana Prešov „najsmutnejšiu“ porážku – 0:1. Zelenobieli neustrážili v jednom prípade skúseného domáceho matadora Kóňu a ten rozhodol  o výsledku. Porážka mohla hostí mrzieť o to viac, že boli počas celého stretnutia viac než vyrovnaným súperom a vôbec nepripomínali nevýrazného nováčika medzi elitou.

 Lenže zverenci trénera Stanislav Vargu stále doplácajú na akúsi bojazlivosť v ofenzívnej fáze a nevedia dotiahnuť do konca sľubne sa vyvíjajúce akcie. Aj na Kopaniciach niekoľkokrát pohrozili, ale ani raz z mráčika, ktorý spôsobili, nezapršalo. „Škoda, že sme sa vpredu viac neosmelili a neboli priebojnejší, pohotovejší, inak mohol byť výsledok iný. Herne sme vôbec za domácimi nezaostávali, naopak, boli sme technickí a bojovní, len útočná snaha išla do stratena,“ podotkol Martin Dupkala. Tento ofenzívny futbalista sa dostal na ihrisko v pozícii striedajúceho hráča. Bol to jeho druhý štart v tomto ročníku, predtým vybehol ako náhradník v druhom kole doma s Michalovcami. „Potreboval som kondične dohnať to, čo som za rok stratil, tak preto nastala u mňa menšia pauza pri štartoch. Rozohrával som sa aj v juniorskom tíme v treťoligových zápoleniach a verím, že s pribúdajúcimi tréningami a zápasmi to bude už iba lepšie,“ konštatoval borec, ktorý naposledy pred zranením odohral zápas ešte v minulej sezóne hneď v úvode II. ligy. s Lokomotívou Košice. Potom sa podrobil operácii a vynechal veľa mesiacov, dlho rehabilitoval, dobiehal resty. Jeho snahou je, aby sa čím skôr dostal do pôvodnej fazóny.

Práve Tatran potrebuje viac priebojných hráčov, aby ešte výraznejšie podkuroval rivalom. V tomto smere totiž ešte zaostáva za konkurenciou. Hoci  na Myjavu cestovali východniari po predošlej prvej výhre v sezóne so Zlatými Moravcami a viac si verili, predsa od ideálu to má ešte ďaleko. „Súper bol hrateľný, mali sme na to, aby sme bodovali. Navyše nás poškodil trochu aj rozhodca, ktorý neodpískal po dlhej lopte, ktorá sa odrazila od zeme v pokutovom území do ruky domáceho hráča, jasnú penaltu v náš prospech. Nechápem, prečo nefúkol do píšťalky, ale už to, žiaľ, nezmeníme.“ Lenže vyhovárať sa iba na tento sporný moment neradno, viackrát nevyšli hosťom brejkové situácie. „Predfinálna fáza nám vychádzala, v poli sme si to dokázali dobre prihrať, no potom to už nešlo. Táto činnosť nás zabrzdila, sklamala nás.“  Domáci napodiv ani po tom, čo sa ujali vedenia, nehrali dobre, skôr v kŕči, nervózne. „My sme sa vôbec nestiahli pred vlastné pokutové územie, nezaparkovali sme tam, ako sa ľudovo hovorí. Naopak, snažili sme sa o otvorený futbal. Keby sme dali gól a vybojovali remízu, bolo by to spravodlivejšie.“ Možno práve v útočnej činnosti sa prejavuje najviac menší potenciál skúseností u daktorých jednotlivcov. „Predsa len kolektív je obmenený, vyžaduje si to istý čas, aby sa herný prejav stabilizoval a novici si zvykli na spôsob hry. Je najvyšší čas, aby sme sa strelecky uchytili a dávali góly.“ Za týchto okolností príde pauza pre nováčika vhod. Treba potrénovať, lebo ďalšie obdobie bude náročné. Najprv Prešovčanov preverí Podbrezová, potom príde k slovu vystúpenie v Slovenskom pohári a do tretice sa mužstvo bude presúvať do hlavného mesta n duel so Slovanom. Inak, zaujímali sme sa aj o názor M. Dupkalu na príchod štyroch posíl. Zvýšilo to konkurenciu a je to citeľné vo zvýšení tlaku na daktoré posty? „Konkurencia sa určite z výšila, ale až čas ukáže, do akej miery boli príchody prínosom. Avšak  je dobré, aby bolo viac hráčov poruke, lebo nikto by sa nemal uspokojiť s tým, že má takmer istý flek. Naopak, každý sa musí  zlepšovať, makať na sebe, aby bol ešte viac prospešný pre tím.“