Rezerva Tatrana Prešov v tomto ročníku nastrieľala už dvom súperom po  päť gólov, ale naposledy  prvý raz práve toľko inkasovala. Nečakalo sa, že mladíci zo Šariša vybuchnú práve na ihrisku Sniny, ktorá do tohto vystúpenia nemala na konte ani jednu výhru. To už však patrí do minulosti a predošlý pôst si odniesli práve juniori  zelenobielych.

Pritom prvý polčas vôbec nenasvedčoval, že by sa hostia vrátili domov s poriadnou nádielkou. Zlomovým momentom bolo vylúčenie hosťujúceho hráča desať minút pred prestávkou. Hostia zaknihovali vlastne dva tresty – jednak to bola červená karta a z následného priameho kopu prišiel ďalší úder – vedúci gól Sniny. „Boli sme v oklieštenej zostave, nastúpili viacerí dorastenci, ale napriek tomu sme si verili, že niečo uhráme. Škoda, že priebeh duelu značne ovplyvnilo vylúčenie nášho hráča. Myslím si, že to bolo veľmi prísne, lebo nešlo o faul, nieto ešte na vylúčenie. Spoluhráč bol v bežeckom súboji s protihráčom, ktorý sa dostal do zakončenia. Lukáš Šimko odtláčal súpera, ktorý po zakončení stratil stabilitu, spadol a rozhodca zareagoval tak ako zareagoval. Prišla  červená karta a nariadená štandardka z hranice šestnástky“ priblížil kľúčovú situáciu jeden z aktérov v hosťujúcom tíme Slavomír Kraľovič. Podľa  jeho názoru pred týmto momentom domáci nemali veľa z hry, skôr sa presadzovali po štandardkách nakopávanými loptami. „My sme sa snažili hrať kombinačne, bola to dovtedy vyrovnaná partia.“

 Domáci sa ujali vedenia, po zmene strán svoj náskok podchvíľou zvyšovali po chybách hostí. „Aj súper mal kiksy, ale my sme to nedokázali zužitkovať. Žiaľ, my sme z každej pološance Sniny inkasovali. Škoda, že sme nestrelili aspoň jeden gól, aj v oslabení sme sa nestiahli, nezamurovali sme to, chceli sme uhrať remízu, lebo sme na to mali, ale nevyšlo to. Otvorili sme hru a domáci sa po nakopávaných loptách dostávali za náš chrbát. “ Pravdaže, výkon hostí podmienilo aj to, že nastúpilo dosť menej zrelých jednotlivcov, ktorí si ešte musia zvykať na nasadenie medzi seniormi. „Ide o to, aby sa mladíci a menej vyspelí borci adaptovali na túto súťaž, vyvarovali sa chýb, lebo tie vedia skúsení protihráči okamžite potrestať.“ Podľa S. Kraľoviča to bol krutý výsledok, keď debakel podmienila tiež menšia koncentrovanosť v defenzíve.

 Určite však platí, že omladina v drese Tatrana si verí viac doma než vonku. „Domáci sa proti nám chcú vytiahnuť, to je samozrejmé. To sme si uvedomili už v predošlých zápasoch. Preto sa nám hrá u súperov horšie.“ V domácom prostredí si Prešovčania viac veria, trúfajú si na každého, však pred časom sa presvedčil o tom aj vtedy vedúci Trebišov. „Vtedy sme súpera k ničomu nepustili, no kvalitne sme zahrali aj inokedy. Niekedy sme zase začali dobre, ale inkasovali sme gól a to nás položilo. Pokiaľ sme sa ujali my vedenia, tak sme na tom boli lepšie. Nikto nás však neprevalcoval svojou kvalitou, s každým sme uhrali rovnocennú partiu. Napríklad aj na ihrisku Vyšného Opátskeho. Bol to azda najťažší duel, ale uvedomili sme si, že sa nemusíme báť nikoho, však aj za nepriaznivé stavu 0:3 po prvom polčase sme dokázali získať bod,“ pripomenul S. Kraľovič a naznačil, že niekedy chýbala šťastena, trebárs s Giraltovcami, hoci výkon nebol biedny.  „Učíme sa, hoci je to vykúpené aj ľahkými chybami, ktoré sa v dorasteneckej kategórii neprejavujú tak negatívne, ale medzi mužmi je to už iné. Keď prehrávame a súper sa stiahne, nám sa ťažko hrá proti postavenej obrane, ale musíme si privyknúť a dávať si treba pozor tiež na to, aby sme neinkasovali ďalšie góly z brejkov.“