Čo nevidieť to budú dva roky, ako sa talentovaný brankár Adam Jakubech presťahoval z Prešova do Trnavy. Odchovanec Tatrana si postupne vydobyl pozíciu jednotky v bráne Spartaka a v mnohých zápasoch zožal pochvaly od spoluhráčov, trénerov , fanúšikov i odborníkov. Výkonnostne sa dostal na iný level  a ukazuje sa, že možno čoskoro už jeho parametre prerastú slovenský klubový futbal. Avšak nepredbiehajme, aj samotný mladík túto tému necháva nateraz otvorenú. Sústreďuje sa na aktuálne výkony a to, aby bol skutočnou oporou svojho celku. To dokázal aj naposledy práve na štadióne, kde vyrástol.

„Veľmi som sa tešil na to, že si zachytám na tomto ihrisku, hoci v iných farbách.. Odvtedy, ako som odišiel z Prešova, tak som na môj bývalý klub nenarazil, o to som mal väčšiu radosť, že sa ukážem pred ľuďmi, ktorí mi držia prsty a hlavne mojou rodinou. Však  osemnásť rokov som v Prešove žil, preto som mal motiváciu navyše,“ poznamenal Adam, pričom nezabudol fľochnúť aj výčitku smerom k tým, ktorí hostí častovali všakovakými pokrikmi a poznámkami. „V závere zápasu sa to vyhrotilo na ihrisku aj na tribúnach. Niektoré veci nepatria ku kultúre športu, ale takíto sú priaznivci všade na Slovensku, aj u nás v Trnave a preto celkove chýba rešpekt k súperovi. Možno raz to bude lepšie.“ Spartakovci aj pričinením tohto mladého gólmana získali plný zásah,  vstali z popola po predošlom výprasku v Žiline a Adam si vážil hlavne to, že body najmä zvonku sa nevozia ľahko. Mrzelo ho akurát to, že si neudržal čisté konto, lebo raz ho prekonal Bartek. „Bol to zbytočný roh, vôbec nemal byť a súper to využil. I tak sme však na tunajšej horúcej pôde nezaváhali a vyhrali. Pauza v lige nám očividne prospela, ja som bol týždeň v Španielsku a prišiel som na iné myšlienky, chlapci doma zase makali na získaní sebavedomia a zabralo to. Ukázali sme naozaj kolektívny výkon.“

Pravdaže, na jednej strane Jakubecha hrial dobrý pocit z výhry, ma strane druhej želá veľa úspechov aj zelenobielym. Však na tieto farby sa nedá len tak šmahom ruky zabudnúť a minulosť jednoducho hodiť za hlavu. „Viem sa vžiť do pozície domácich chlapcov. Držím im na diaľku prsty, sledujem, ako si počínajú ako nováčik. Želám im, aby už všetko vyhrali, tentoraz však bolo mojou povinnosťou prekaziť im ich úmysel.“

Zaujímalo nás, ako si zvykol A. Jakubech na nové prostredie, klub, ktorý má cveng, históriu i slávnu minulosť? „Aklimatizoval som sa rýchle. Trnava je krásne mesto, mám tam priateľku, fanúšikovia sú úžasní a máme s nimi dobrý vzťah. V klube sú výborné podmienky, partia je stmelená, takže som spokojný. Pokiaľ ide o moje prípadné ďalšie štúdium, tak to nechávam otvorené, sústreďujem sa na futbal a uvidím, aké to bude v nasledujúcom období.  A ako vnímam možnosti odísť do cudziny?  Nechám sa prekvapiť, čo prinesie život a aké možnosti sa prípadne vykryštalizujú. Koncentrujem sa na výkony v Trnave a keď príde niečo zaujímavé, tak nebudem hovoriť nie. Lenže neznamená to, že podchvíľou myslím na prestup do cudziny,“ dodal syn rovnako známeho už bývalého gólmana Petra Jakubecha. Adam už viackrát koketoval s odchodom za kanál La Manche, dosiaľ sa to však nezrealizovalo, ale ak ustojí nároky a bude na sebe pracovať, azda sa mu raz o anglickom či inom európskom veľkoklube nebude  iba zdať.