V Tatrane Prešov sa pred pokračovaním najvyššej futbalovej súťaže diali veľké veci. Na lavičke skončil tréner Stanislav Varga a mužstvo proti Ružomberku viedol jeho asistent Ján Karaffa. Avšak akousi šedou eminenciou v pozadí bol už aj Rakúšan Günter Kronsteiner, ktorý sa ujme oficiálne taktovky v najbližších dňoch, Keďže ešte neboli dotiahnuté pre krátkosť času formality, tak nemohol koučovať mužstvo uplynulú sobotu, no i tak mal podiel na výhre zelenobielych.

Na rozdiel od predošlých zápasov Šarišania boli oveľa aktívnejší v ofenzíve a celkove vyslali na bránu súpera viac pokusov ako predtým dovedna za dva zápasy-. Navyše prvý raz v sezóne dokázali v prvoligovom zápase streliť viac ako jeden gól a okrem toho premiérovo otočili nepriaznivý stav. Hostia z Liptova boli papierovo kvalitnejším a silnejším rivalom než domáci, pričom rešpekt vzbudzovala hlavne ofenzíva Ruže. Lenže na druhej strane aj vysoký počet inkasovaných gólov bol „návodom“ pre východniarov na to, ako si poradiť s defenzívou hostí. „Prvý polčas sme boli aktívni, mali sme šance, ale škoda, že sme umožnili domácim skoro a ľahko vyrovnať. Po zmene strán sme už nepokračovali v našej hre, súper bol bojovnejší a ustrážil si výhru. My, žiaľ, pokračujeme v trende inkasovania lacných gólov na ihriskách súperov,“ okomentoval priebeh merania síl ružomberský lodivod  Norbert Hrnčár. Nepáčilo sa mu, že jeho zverenci zahodili šance a umožnili Tatranu, aby sa pozviechal a strhol výhru na svoju stranu. Hostitelia si ale tri body naozaj zaslúžili, lebo boli smelší, dravejší, srdnatejší a hlavne plní energie. Hlavne po zmene strán dokonale zaskočili menej výrazných hostí pohybom a neúprosnosťou v osobných súbojoch. Hoci N. Hrnčár odmietol názor, že by po prvom polčase jeho zverenci podcenili nováčika, predsa sa zdalo, že s takýmto náporom nerátali. Isté je, že Prešovčania išli na doraz, nešetrili krokmi ani silami a na náročnom teréne sa doslova. fyzicky ničili. Bolo vidno, že majú toho plné zuby, podchvíľou sa niektorí chytali za nohy pri kŕčoch, ale  neustúpili a v nasadenom tempe vydržali až do konca. Očividná bola aktivita vpredu pri výpadoch, akcie boli priamočiare, rýchle, presnejšie.

 „Pokračovali sme vo výkonoch z predošlých kôl, ale s tým rozdielom, že sme konečne strelili góly a neinkasovali sme tak ľahko ako predtým. Hráči nechali na ihrisku všetko a zaslúžene dominovali v konečnom účtovaní. Bojovali sme, vytvárali si šance, čo bolo síce i predtým, ale tentoraz sme dva razy skórovali, čo bolo podstatné. Z chlapcov opadla tréma, strach. Predtým neboli schopní reagovať príhodne za nepriaznivého stavu, ľahko sa opustili. Dnes nám pomohlo to, že sme skoro vyrovnali, čo hráčom vlialo viac viery v úspešný koniec a išli sme za výhrou ešte ráznejšie po zmene strán,“ pripomenul zastupujúci tréner Tatrana Ján Karaffa..Nuž, východniari už nie sú na dne pelotónu, ale musia ešte počkať nejaký čas, či  ostatná výhra znamená trvalý odklon od zlých výsledkov. Zdá sa, že možnosti kádra sú vyššie a iné než sa zdalo, pôjde len o to vždy správne aktérov usmerniť a namotivovať. V každom prípade spôsob, akým si Tatran poradil s vyspelým Ružomberkom, vzbudil rešpekt a najmä druhopolčasový domáci víchor hostí doslova sfúkol z hracej plochy. Tí sa zmohli len na občasné výpady a napríklad prvý pokus na bránu Taliana avizovali až po tridsiatich minútach  druhej časti hry. Takže hoci sa Liptáci ujali vedenia, pre nich to bola konečná, kým pre Prešovčanov to znamenalo len začiatok ich víťaznej cesty.