Ženská hádzaná naberá v Revúcej druhý dych

V sobotu popoludní sa v rožňavskej športovej hale predstavili revúcke hádzanárky. Proti lídrovi súťaže to nemali jednoduché a stretnutie sa skončilo ich prehrou 14:36.

REVÚCA. Ženská hádzaná mala v Revúcej na prelome tisícročí silnú pozíciu. V roku 2002 sa mladšie dorastenky stali majsterkami Slovenska, odchovankyne hrávali v ligových družstvách. No ako upadala hádzaná na Slovensku, tak postihli problémy aj Revúčanky.

Obrat prišiel až v januári roku 2013, keď sa iniciatívy chopila hlavne Ivana Lormannová, ktorá spolu so Zuzanou Vargovou a jej bratom Tomášom vytvorili nový klub HK 013 Revúca. Po mesiacoch trénovania sa v sezóne 2014/2015 prihlásili do II. ligy žien. O obnovení, prvých mesiacoch, no i plánoch do budúcnosti sme sa porozprávali s trénerkou a kapitánkou i predsedníčkou HK 013 Revúca Ivanou Lormannovou.

Ako sa zrodila myšlienka na reštart ženskej hádzanej v Revúcej? Prečo práve názov HK 013?

„Myšlienka znovuzrodenia hádzanej v Revúcej sa zrodila na základe návratu mňa a Zuzany Vargovej do Revúcej, nakoľko ja som žila v Bratislave a ona v Banskej Bystrici. Ja som sa vrátila po zdravotných problémoch a ona sa rozhodla tiež vrátiť do rodnej Revúcej po niekoľkých rokoch. Ako sme sa vrátili, začali sme sa rozprávať o tom, že by bolo dobré vrátiť do Revúcej hádzanú a rozmýšľali sme, ako by sa to dalo. Po dlhej dobe zisťovania, či sa to dá, či je záujem zo strany dievčat, sme sa do toho pustili. Názov sme vymýšľali aj s dievčatami dosť dlho, ale na ničom sme sa nezhodli. Tak sme sa rozhodli, že tam dáme číslo 013, pretože bol rok 2013, keď sme klub zakladali a 13 je šťastné číslo." (úsmev)

Aké boli prvé mesiace?

„Prvé mesiace boli hektické hlavne kvôli vybavovaniu všetkých potrebných náležitostí, nakoľko sme založili občianske združenie a čo sa týka tréningového procesu, najprv si baby museli zvyknúť na to, že ich bývalé spoluhráčky im budú robiť trénerky... (úsmev) Ale čoskoro si zvykli a bolo to v poriadku.“

Sú už dva roky od reštartu. Ako sa pozeráte na toto obdobie? Čo vás potešilo, resp. sklamalo?

„No za tie dva roky sme zistili, že ružové okuliare, ktoré sme mali na očiach, musíme rýchlo zložiť a vnímať realitu. Začiatky boli ťažké, čo sa týka vybavovania priestorov. Na začiatku sme sa stretávali s neochotou, samozrejme tu bol nedostatok financií, samé sme sa skladali na telocvičňu, aby sme mohli trénovať. Hľadanie sponzorov bolo veľmi náročné, pretože si všetci mysleli, že to hráme len tak, že do ligy nepôjdeme a preto nám nechceli poskytnúť finančnú pomoc. Ak by som ale hodnotila prácu dievčat, dosiahli sme veľké pokroky, čo sa týka hry. Baby sa do toho rýchlo dostali, ďalej sa nám podarilo prihlásiť do 2. ženskej ligy, ktorá je celoslovenská, založili sme aj dve mládežnícke družstvá, ktoré by sme chceli do ligy prihlásiť v septembri. Nemáme problém s priestormi na trénovanie a dostali sme už od nejakých sponzorov peniaze na chod klubu. Teraz ide všetko ľahšie, keď sa klub rozbehol, hoci stále to nie je med lízať a stále doslova žobreme o každý cent. A zmenil sa hlavne káder, niektoré dievčatá odišli, či už kvôli študentským alebo materským povinnostiam. Takže dúfam, že sa čoskoro vrátia.“

Ako to bolo, resp. je s hráčskym kádrom. Pred rokmi bola základňa dosť silná. Bolo teda na čom stavať, alebo ste začínali úplne do začiatku?

„Čo sa týka kádra, samozrejme sme obvolali a obehali všetky hráčky, ktoré hrali aj pred rokmi, teda tie, ktoré žijú v Revúcej a samozrejme tie tvoria aj celý káder. Dokonca až štyri sme z kolektívu, s ktorým sme v kategórii mladších dorasteniek získali titul majsteriek Slovenska. Samozrejme dúfame, že zo žiackych družstiev sa k nám ženám čím skôr pripoja aj nové mladé talenty.“

V aktuálnej sezóne 14/15 hrá družstvo v 2. lige. Ako sa mu darí? Ako by ste ako kapitánka a trénerka hodnotili jeho výkony a výsledky?

„Ak mám zhodnotiť prvú polovicu sezóny 2014/2015, teda jesennú časť, povedala by som, že naše umiestnenie na 8. mieste z jedenástich družstiev nie je oprávnené. Počas sezóny sme mali trocha smoly, pretože tri zápasy sme prehrali najtesnejším výsledkom o gól, hoci sme na súpera mali, štyri zápasy sme vyhrali, dva sme prehrali oprávnene, keď sme na súpera nestačili. Posledný zápas v Kolárove bol smolný, pretože vtedy sme odohrali dva zápasy v jeden deň hneď po sebe a to malo za následok našu prehru.
Myslím si, že naše družstvo má šancu dostať sa do prvej polovice tabuľky, samozrejme, ak budeme na sebe makať a na zápasoch bojovať, pretože až na jedného súpera, ktorým sú Šurany, ktoré by mali hrať vyššiu súťaž, sú všetci súperi prijateľní. Napriek nášmu umiestneniu si myslím, že na začiatočníka, po toľkých rokoch, to vôbec nie je zlé.“

Aké sú plány družstva do zvyšku sezóny, resp. klubu do budúcnosti?

„Naše plány do budúcna sú jasné. Umiestniť sa čo najlepšie v tabuľke 2. ženskej ligy, aby sme robili dobré meno nielen sebe, ale aj mestu Revúca a samozrejme, aby sme získali nejakých sponzorov na chod klubu. Ďalej chceme prihlásiť žiacke družstvá do súťaže a chceme prilákať na hádzanú čo najviac detí, aby hádzaná v Revúcej mohla naďalej fungovať.“