KATOVICE, OSTRAVA. O víťazovi toho zápasu nikto nepochyboval. Poľský tréner Józef Kurek nabádal zverencov, aby čo najdlhšie vydržali bez inkasovaného gólu a neprehrali dvojciferným výsledkom.
Tréner Sovietov ani nepostavil do bránky svoju jednotku, proti outsiderovi sa nemal zapotiť ani náhradník. A predsa bolo všetko inak.
V zápase úvodného dňa majstrovstiev sveta 1976 v hokeji sa v Katoviciach zrodila jedna z najväčších senzácií v histórii tohto športu. Hokejisti Poľska zdolali v tom čase (takmer) nezdolateľný tím Sovietskeho zväzu 6:4.
Tento rok hrajú poľskí hokejisti po viac než dvoch desaťročiach opäť medzi hokejovou elitou. V stredu o 20.20 h budú na MS v hokeji 2024 v Ostrave súperom Slovenska.
Pozrite si aj kompletný program šampionátu, výsledky a tabuľky.
Zápas iba zo záznamu
V katovickej hale Spodek sa 8. apríla 1976 tiesnilo desaťtisíc ľudí. Nikomu z nich v tej chvíli ani nenapadlo, že si na konci zápasu zaspievajú Dabrowského mazurku.
Poľská hokejová reprezentácia dovtedy prehrala všetkých 25 zápasov so Sovietmi. Len o dva mesiace skôr než sa konal svetový šampionát, zborná naložila Poliakom na ceste za olympijským zlatom v Innsbrucku 16:1. Na MS 1973 utrpeli Poliaci so Sovietmi rekordnú prehru - 0:20.
Televízia vysielala hokejový zápas v Katoviciach iba zo záznamu – z obáv, že diváci pri nástupe na ľad Sovietov vypískajú. Poľsko bolo až do roku 1989 súčasťou socialistického tábora a fungovalo podľa príkazov z Moskvy.
Fanúšikovia v hale Spodek si od údivu museli pretierať oči. Domáci hokejisti viedli po prvej tretine 2:0 po góloch Jaskierskeho a Nowinského.
Aj vďaka tomu, že brankár Andrzej Tkacz vytiahol parádne zákroky. Pritom sa mohlo ľahko stať, že by proti Sovietom nenastúpil.
Čo sa tu motáš?
„Večer pred zápasom som sa vracal do hotela, kde sme boli ubytovaní. Zrazu sa pred vchodom vrhli na mňa dvaja príslušníci tajnej polície s otázkou, čo sa tu motám. Vtiahli ma do auta, nastriekali mi do očí slzný plyn.
Snažil som sa im vysvetliť, kto som, ale dusil som sa a keď som sa pokúsil vytiahnuť z vrecka legitimáciu, vykrútili mi ruky a dostal som lakťom do tváre. Našťastie sa tam objavil jeden dôstojník, ktorý ma spoznal. Potom sa mi aj ospravedlnil,“ rozprával nevšednú historku pre Przeglad Sportowy Tkacz.
Ani jeho brankárske umenie by však v ten večer nestačilo, keby v poľskom drese nekorčuľoval ďalší hrdina - útočník Wiesław Jobczyk, autor hetriku.
Až keď v 24. minúte Poliaci zvýšili na 4:1, tréner sovietskeho tímu Boris Kulagin poslal namiesto Alexandra Sidelnikova do bránky Vladislava Treťjaka. Ani to však nepomohlo.
„Až po mojom poslednom góle na 6:3 sme verili vo víťazstvo. Do konca zostávalo niečo vyše minúty. Dovtedy to bolo veľmi napínavé, Rusi mali veľa príležitostí a mohli nám dať aj viac gólov. Andrzej Tkacz však chytal fantasticky, bol ako múr, nedokázali ho viackrát prekonať,“ spomínal pri 45. výročí pamätného zápasu pre Poľskú televíziu Jobczyk.
Gól Borisa Michajlova na 6:4 v poslednej minúte už hala v ošiali ani nevnímala.
O politike nikto nehovoril
„Bolo pre nás ťažké uveriť, čo sme dosiahli. Keď znela hymna, Rusi stáli prvýkrát pred nami so zvesenými hlavami. Dovtedy vždy na nás hľadeli pri hymne takmer s dešpektom. Určite boli lepší hráči. Hokej je však tímový šport a v ten deň boli Poliaci lepší tím,“ dodal Jobczyk.
Na rozdiel od zápasov medzi Československom a ZSSR po okupácii krajiny v roku 1968, súboj poľských a sovietskych hokejistov nemal politický podtón.
Zostrih zo zápasu Poľsko - ZSSR na MS 1976
„O politike nikto nehovoril. To, čo sa dialo mimo klziska, sa nás, hráčov, netýkalo. Viete, ako to chodí: zápas, autobus, večera, posteľ a ďalší deň,“ vysvetľoval Andrzej Zabawa. A Tkacz doplnil: „S týmito chlapcami sme vychádzali v pohode. Boli to normálni ľudia. Dalo by sa povedať, že sme sa spriatelili. Často sme spolu trénovali, pretože chodili do Lodže na sústredenia.
Hokejisti zarábali ako baníci
Ľadový hokej bol v tom čase v Poľsku druhý najpopulárnejší kolektívny šport po futbale.
„Futbal už bol vtedy na inej, vyššej úrovni, ale aj nás si ľudia vážili. Na poľské pomery sme zarábali nadštandardne. Hráči ako ja, ktorí hrali v banských kluboch a boli formálne zamestnaní v bani, zarábali oveľa lepšie ako ostatní. Zle na tom neboli ani chlapci z Nowého Targu, ktorí akože pracovali v obuvníckej továrni alebo hráči Stoczniowiecu Gdaňsk. Na druhej strane, bez ohľadu na to, akú ste mali výplatu, peniaze v tom čase rýchlo strácali hodnotu. Ak ste sa v máji stali majstrom Poľska a v septembri ste dostali prémiu, mala polovičnú hodnotu,“ hovoril Jobczyk.
Po víťazstve nad Sovietmi sľúbili poľské politické orgány hokejistom malý automobil Fiat. Hráči si už boli vo fabrike v Tychách vybrať autá podľa farby. Podmienkou bolo, aby sa Poľsko udržalo medzi elitou. Chýbalo mu k tomu 21 sekúnd. V skupine o udržanie prehralo so Západným Nemeckom 1:2.
V tom roku vypadávali posledné dve mužstvá a hoci Poliaci získali na šampionáte rekordných osem bodov, skončili na 7. mieste, pred NDR. Namiesto automobilu dostali hokejisti aspoň hodinky. Majstrom sveta sa stalo Československo.
„Naše vypadnutie znamenalo, že o rok neskôr sme nešli na majstrovstvá sveta do Viedne, ale na turnaj B-kategórie do Tokia. To sme brali ako istú kompenzáciu, lebo dva týždne v Japonsku boli krásny výlet,“ dodal Jobczyk.
Opäť to číslo 8
Pre Sovietov to bola spolu s americkým Zázrakom na ľade z Lake Placid 1980 najhanebnejšia prehra v histórii. Zborná skončila druhá, hoci prvý raz v histórii prehrala na MS tri zápasy (okrem Poliakov aj s ČSSR a Švédskom). Kurióznu spomienku na zápas vytiahol v minulosti aj ruský denník Sport-Express.
Legendárny sovietsky televízny komentátor Nikolaj Ozerov sa počas prenosu zdráhal vysloviť meno poľského útočníka Jobczyka keďže slovo „Job“ má v ruštine vulgárny význam.
Prvý gól poľského útočníka nejako zahovoril. Pri druhom si spomenul, že písmeno J sa vo francúzštine vyslovuje ako Ž a tak sa diváci sovietskej televízie dozvedeli, že skóroval Žobčik. Ale po treťom góle už nebolo úniku, tak Ozerov zvolal: „Opäť to číslo osem!“
MS v hokeji 1976 - Katovice
Poľsko - Sovietsky zväz 6:4
Góly: 11. Jaskierski, 15. Nowinski, 23. Jobczyk, 24. Jaskierski, 27. Jobczyk, 59. Jobczyk - 21. Michajlov, 26. Jakušev, 54. Charlamov, 60. Michajlov
Poľsko: Tkacz - Goralczyk, Szczepaniec, Jajsczyk, Marcinczak, Szewczyk, Potz - Chowaniec, Jaskierski, Ziętara - Zabawa, Kokoszka, Jabczyk - Nowinski, Stefaniak, Wlodarczyk
ZSSR: Sidelnikov (24. Treťjak) - Lutčenko, Vasiljev, Ljapkin, Korotkov, Cygankov, Babinov - Michajlov, Maľcev, Charlamov - Šalimov, Šadrin, Jakušev - Kapustin, Vladimir Golikov, Alexandr Golikov - Balderis.
Ďalšie výsledky Poľska:
- Poľsko - Československo 0:12
- Poľsko - NDR 6:4
- Poľsko - NSR 3:5
- Poľsko - USA 2:4
- Poľsko - Fínsko 3:3
- Poľsko - Švédsko 1:4
-------------------------- - Poľsko - NDR 5:4
- Poľsko - Fínsko 5:5
- Poľsko - NSR 1:2
Konečné poradie turnaja: 1. ČSSR, 2. ZSSR, 3. Švédsko, 4. USA, 5. Fínsko, 6. NSR, 7. Poľsko, 8. NDR
Tím ČSSR:
Brankári: Jiří Holeček, Vladimír Dzurilla.
Obrancovia: Oldřich Machač, František Pospíšil, Jiří Bubla, Milan Kajkl, Milan Chalupa, Miroslav Dvořák, František Kaberle.
Útočníci: Vladimír Martinec, Jiří Novák, Bohuslav Šťastný, Marián Šťastný, Ivan Hlinka, Jiří Holík, Eduard Novák, Milan Nový, Jaroslav Pouzar, Peter Šťastný, František Černík.
Tréneri: Karel Gut, Ján Starší






















