Brankára pred zápasom zbili tajní. Meno poľského hrdinu sa komentátor hanbil vysloviť

„Až po mojom poslednom góle na 6:3 sme verili vo víťazstvo. Do konca zostávalo niečo vyše minúty. Dovtedy to bolo veľmi napínavé, Rusi mali veľa príležitostí a mohli nám dať aj viac gólov. Andrzej Tkacz však chytal fantasticky, bol ako múr, nedokázali ho viackrát prekonať,“ spomínal pri 45. výročí pamätného zápasu pre Poľskú televíziu Jobczyk.

Gól Borisa Michajlova na 6:4 v poslednej minúte už hala v ošiali ani nevnímala.

O politike nikto nehovoril

„Bolo pre nás ťažké uveriť, čo sme dosiahli. Keď znela hymna, Rusi stáli prvýkrát pred nami so zvesenými hlavami. Dovtedy vždy na nás hľadeli pri hymne takmer s dešpektom. Určite boli lepší hráči. Hokej je však tímový šport a v ten deň boli Poliaci lepší tím,“ dodal Jobczyk.

Na rozdiel od zápasov medzi Československom a ZSSR po okupácii krajiny v roku 1968, súboj poľských a sovietskych hokejistov nemal politický podtón.

Zostrih zo zápasu Poľsko - ZSSR na MS 1976

„O politike nikto nehovoril. To, čo sa dialo mimo klziska, sa nás, hráčov, netýkalo. Viete, ako to chodí: zápas, autobus, večera, posteľ a ďalší deň,“ vysvetľoval Andrzej Zabawa. A Tkacz doplnil: „S týmito chlapcami sme vychádzali v pohode. Boli to normálni ľudia. Dalo by sa povedať, že sme sa spriatelili. Často sme spolu trénovali, pretože chodili do Lodže na sústredenia.

Hokejisti zarábali ako baníci

Ľadový hokej bol v tom čase v Poľsku druhý najpopulárnejší kolektívny šport po futbale.

„Futbal už bol vtedy na inej, vyššej úrovni, ale aj nás si ľudia vážili. Na poľské pomery sme zarábali nadštandardne. Hráči ako ja, ktorí hrali v banských kluboch a boli formálne zamestnaní v bani, zarábali oveľa lepšie ako ostatní. Zle na tom neboli ani chlapci z Nowého Targu, ktorí akože pracovali v obuvníckej továrni alebo hráči Stoczniowiecu Gdaňsk. Na druhej strane, bez ohľadu na to, akú ste mali výplatu, peniaze v tom čase rýchlo strácali hodnotu. Ak ste sa v máji stali majstrom Poľska a v septembri ste dostali prémiu, mala polovičnú hodnotu,“ hovoril Jobczyk.

Po víťazstve nad Sovietmi sľúbili poľské politické orgány hokejistom malý automobil Fiat. Hráči si už boli vo fabrike v Tychách vybrať autá podľa farby. Podmienkou bolo, aby sa Poľsko udržalo medzi elitou. Chýbalo mu k tomu 21 sekúnd. V skupine o udržanie prehralo so Západným Nemeckom 1:2.

V tom roku vypadávali posledné dve mužstvá a hoci Poliaci získali na šampionáte rekordných osem bodov, skončili na 7. mieste, pred NDR. Namiesto automobilu dostali hokejisti aspoň hodinky. Majstrom sveta sa stalo Československo.

„Naše vypadnutie znamenalo, že o rok neskôr sme nešli na majstrovstvá sveta do Viedne, ale na turnaj B-kategórie do Tokia. To sme brali ako istú kompenzáciu, lebo dva týždne v Japonsku boli krásny výlet,“ dodal Jobczyk.

Opäť to číslo 8

Pre Sovietov to bola spolu s americkým Zázrakom na ľade z Lake Placid 1980 najhanebnejšia prehra v histórii. Zborná skončila druhá, hoci prvý raz v histórii prehrala na MS tri zápasy (okrem Poliakov aj s ČSSR a Švédskom). Kurióznu spomienku na zápas vytiahol v minulosti aj ruský denník Sport-Express.

Legendárny sovietsky televízny komentátor Nikolaj Ozerov sa počas prenosu zdráhal vysloviť meno poľského útočníka Jobczyka keďže slovo „Job“ má v ruštine vulgárny význam.

Prvý gól poľského útočníka nejako zahovoril. Pri druhom si spomenul, že písmeno J sa vo francúzštine vyslovuje ako Ž a tak sa diváci sovietskej televízie dozvedeli, že skóroval Žobčik. Ale po treťom góle už nebolo úniku, tak Ozerov zvolal: „Opäť to číslo osem!“