PARÍŽ. Narodil sa v dedine Karman-Sindzikau, na Kaukaze. Vyrastal v Severnom Osetsku, ktoré je súčasťou Ruskej federácie. Jeho rodný jazyk je osetčina a píše azbukou.
V piatok nastúpi Tajmuraz Salkazanov na olympijskú žinenku v Paríži. Na sebe bude mať slovenský dres a pri jeho mene budú svietiť na tabuli písmená SVK. Ak by získal medailu, bude druhá pre slovenskú olympijskú výpravu po bronze kanoistu Mateja Beňuša.
Zápasník Salkazanov nie je jediný slovenský olympionik z parížskych hier, ktorý nevyrastal na Slovensku.
Stolný tenista Wang Jang pochádza z Číny, slovenský pas má od roku 2011. Stolný tenis má so zápasením voľným štýlom čosi spoločné - veľké množstvo takzvaných naturalizovaných športovcov.
Kým v ping pongu nastupujú za rôzne krajiny predovšetkým Číňania, na žinenke sa stretáva viacero borcov z takzvanej kaukazskej zápasníckej školy.
Vo váhovej kategórii do 74 kg sa napríklad predstaví Čečenec Razambek Jamalov v drese Uzbekistanu, Dagestanec Mahamedchabib Kadzimahamedov za tím neutrálnych športovcov (s bieloruským pasom) a Osetínci Čermen Valijev za Albánsko a Salkazanov za Slovensko. V zápasení je to trend.
Ako sa k nám dostali Osetínci?
Osetíncov je na svete asi 700-tisíc. Väčšina z nich žije v Severnom Osetsku, malej ruskej autonómnej republike, časť v Južnom Osetsku, ktoré sa v roku 2008 odtrhlo s pomocou ruskej armády od Gruzínska, ale jeho samostatnosť uznáva okrem Ruska len Venezuela, Nikaragua a malé ostrovné štáty Nauru a Tuvalu.
Medzi slávnymi Osetíncami nájdeme niekoľko olympijských víťazov, či majstrov sveta - väčšina z nich sú zápasníci-voľnoštýliari.
„Zápasenie znamená pre nás to isté, čo pre Slovákov hokej. Je to národný šport. V Severnom Osetsku je desať rajónov. Z nich prichádzajú do Vladikavkazu tí najtalentovanejší zápasníci.
V každej váhovej kategórii sa ich stretne aspoň dvadsať. Iba najlepších päť môže ísť na majstrovstvá Ruska,“ vysvetľuje Rodion Kertanti, jeden z prvých Osetíncov, ktorý si na žinenke obliekli slovenský dres.
Keď sa začiatkom 90. rokov rozpadol Sovietsky zväz, viacero zápasníkov kaukazskej školy hľadalo uplatnenie v cudzine. Dovtedy mohol v každej váhovej kategórii zápasiť na vrcholnom podujatí iba najlepší z nich - za ZSSR.
Kertanti prišiel v roku 1992 ešte do vtedajšieho Česko-Slovenska, ale trvalo štyri roky kým získal občianstvo - vtedy už Slovenskej republiky.
Na majstrovstvách Európy 1996 v Budapešti získal striebro a kvalifikoval sa na olympiádu v Atlante. Kertanti sa na Slovensku usadil, neskôr pôsobil aj ako reprezentačný tréner a v súčasnosti vedie v Bratislave zápasnícky oddiel Bars.
Okrem Kertantiho reprezentoval Slovensko na ME či MS v 90. rokoch aj druhý Osetínec Maxim Malkarti. Ten sa stal v roku 1998 v Devínskej Novej Vsi obeťou mafiánskej popravy, keď ho v aute rozstrieľali samopalom.
