Na Slovensku je takmer desať rokov, najskôr sa venoval judu, no prišiel sem najmä študovať.
Teraz sa pomaly stáva hviezdou internetu vďaka svojim videám z prípravy na IronMana.
Ukrajinský influencer a kuchár ARTEM FEDUNOVYCH získal za posledné mesiace desiatkytisíc sledovateľov a každý deň pridáva rôzne videá, v ktorýcch športuje či pripravuje recepty.
Artem bol tretím hosťom podcastu SportNEAT, v ktorom hovoril o svojej ceste stať sa "železným mužom", o svojich záľubách či o tom, ako vníma pomenovanie influencer.
Ktoré z pomenovaní influencer, kuchár alebo športovec máte najradšej?
Asi najviac sa cítim ako športovec. To ma najviac baví a v tejto roli sa cítim aj najkomfortnejšie.
Koľko času venujete športu v rámci jedného týždňa?
Vždy to od niečoho závisí, väčšinou mi pravidlá diktuje práca. Podľa rozvrhu si naplánujem týždeň; niekedy mám päť tréningových dní, inokedy len tri. V priemere je to asi 10 hodín týždenne, čo je na prípravu na plného Ironmana úprimne málo.
Vy nepochádzate pôvodne zo Slovenska. Ako ste sa tu vlastne ocitli?
Bola to úplná náhoda. Môj otec v reštaurácii na Ukrajine začul ľudí rozprávať o možnosti štúdia v Slovinsku. Keďže som končil strednú školu, otec mal záujem, aby som to skúsil.
Začali sme vybavovať papiere a zrazu sme zistili, že nejde o Slovinsko, ale o Slovensko a konkrétne o Košice. Nakoniec som skončil v Prešove na Gréckokatolíckej teologickej fakulte.
Aké boli vaše pocity z tejto fakulty?
Spočiatku som bol v rozpakoch, čo to vlastne je, ale nakoniec to bolo super. Bol som tam rok a potom som prestúpil na geografiu.
VIDEO: Nový diel podcastu SportNEAT
Ako dlho ste už na Slovensku?
Prišiel som v septembri 2016, takže to bude čoskoro 10 rokov. Zhodou okolností mi to výročie vyjde takmer na čas, kedy pôjdem svojho Ironmana – ten je 19. septembra a ja som na Slovensko prišiel 12. septembra.
Bol to pre mňa začiatok nového života, prišiel som sem s bratom ako 18-ročný a začali sme bývať sami.
Nelákalo vás to po vyštudovaní odísť viac na západ, alebo sa vám východ Slovenska zapáčil?
Mal som myšlienky, že pôjdem ďalej, aspoň do Bratislavy, ale nejako som sa tu už usadil. Na Slovensku sa mi najviac páči ten kľud. Našiel som tu svoj vnútorný pokoj, ľudia tu športujú a viac-menej dodržiavajú zákony. Považujem to za slušný štát.
Poďme k hlavnej téme, a to je vaša príprava na Ironmana v talianskom mestečku Cervia v regióne Emilia Romagna. Ako u vás vznikol tento nápad?
Bolo to postupné. Prvýkrát som sa o Ironmanovi dozvedel z videa jedného ukrajinského biznismena, ktorý behal maratóny a potom prešiel na triatlon. Fascinovalo ma to, hoci som si vtedy vravel, že ja možno tak o 120 rokov.
Desať rokov som sa venoval judu, v rámci ktorého sme behali, a tak som sa dostal k behu a neskôr k polmaratónu.
Potom sme s kolegami kúpili horské bicykle, neskôr cestné, kamarát nás naučil plávať a zrazu som stál na štarte olympijského triatlonu v Šamoríne.
Máte cieľ absolvovať Ironmana pod 10 hodín. Trúfate si na to?
Dávam tomu malú šancu, lebo je to extrémne náročné. Musí vyjsť úplne všetko – človek sa nesmie zraniť, musí mať natrénované a v deň pretekov musí všetko klapnúť. Ironman pozostáva z 3,8 km plávania, 180 km cyklistiky a maratónu (42 km), čo je obrovská záťaž.
Ako kombinujete tieto tréningy s prácou?
Keď som v práci celých 14 hodín, tak netrénujem, bolo by to zbytočné. Ak robím polovičný deň (7 – 8 hodín), dávam si jednu fázu, väčšinou bicykel.
Keď mám voľno, trénujem dvojfázovo alebo trojfázovo. Snažím sa to striedať, aby som príliš nezaťažoval nohy kombináciou behu a bicykla pred ďalším dňom v práci.
Koľko kilometrov v priemere týždenne nabeháte, naplávate a najazdíte?
Naplávam 5 – 6 km, na bicykli najazdím do 200 km a nabehám okolo 30 km. Sú to malé objemy na plného Ironmana, ale popri práci je to maximum.
Minulý rok som na polovičnom Ironmanovi dosiahol čas 4:54, čo bolo pod môj päťhodinový cieľ. Veľkým „game changerom“ je však časovkársky bicykel, ktorý som vtedy ešte nemal, ale teraz ho už vlastním.
Čo je vašou najväčšou silou a slabinou?
Slabinou je jednoznačne plávanie, v ktorom som sa veľmi nezlepšil. Mojou silnou stránkou je však beh. Päťku zabehnem za 17:30 a polmaratón za 1:18:22.
Sú to časy na úrovni ľudí, ktorí chcú ísť Ironmana pod 9 hodín. Ja to musím v behu doháňať kvôli slabšiemu plávaniu a bicyklu.
Koľko takýto šport reálne stojí?
Triatlon je drahý, ale je to individuálne. Štartovné na značkovom Ironmane stojí 300 – 400 eur, kým lokálne preteky ako Slovakman okolo 130 eur.
Ak človek hľadá, vie sa vynájsť – môj prvý neoprén bol z bazáru za 50 eur, kým nový stojí stovky eur. Celý základný setup vás môže vyjsť na 3 000 eur, ale ak chcete top výbavu, len samotný bicykel môže stáť 15 000 eur.
Nedávno ste boli na Challenge Šamorín. Ako sa vám tam darilo?
Išlo to podľa plánu. Ľudia mali veľké očakávania, že idem vyhrať, ale ja som si veril na top päť, čo aj vyšlo – skončil som piaty s časom 2:09:52.
Bola to pre mňa dôležitá simulácia pretekov v rámci prípravy, ktorú máme s kamarátmi rozvrhnutú od olympijského triatlonu v máji cez polovičný v auguste až po plný v septembri.
Prečo ste si pre svoj prvý plný Ironman vybrali práve Taliansko?
Hľadal som plochú trať. Napríklad v Klagenfurte je na bicykli veľké prevýšenie. Ploché trate sú v Barcelone, vo švédskom Kalmare alebo práve v talianskej Emilia Romagna. Zúčastňuje sa tam približne 3 000 ľudí.
Stávate sa známym aj na sociálnych sieťach. Ako sa začala vaša cesta influencera?
Vždy som rád natáčal videá, napríklad z túry v Nízkych Tatrách. Keď som začal prípravu na Ironmana, začal som to zdieľať.
Prvé dva týždne som tvoril v ukrajinčine, ale nemalo to úspech. Potom som pridal video z plávania na otvorenej vode v slovenčine, kde som povedal „múdrosť dňa“, že na bicykli si môžeš oddýchnuť a pri behu prejsť do kroku, ale ak nevládzeš plávať tak sa utopíš. Toto video „vybuchlo“ a prinieslo mi prvých 600 sledovateľov.
Pomáha vám vlogovanie v zlepšovaní slovenčiny?
Keď som prišiel, nevedel som ani slovo. Teraz som tu 10 rokov, ale myslím si, že od tretieho roku je moja slovenčina na rovnakej úrovni. Mám svoj východniarsky prízvuk a ten sa už asi nezmení.
Ako vnímate svet influencerov na Slovensku?
Rozdeľujem to. Sú tu vtipné videá, čo je podľa mňa tiež ťažké urobiť tak, aby to nebolo trápne. Potom je tu veľa fitness influencerov, ale mám pocit, že vytrvalostné športy ich začínajú vytláčať.
Nevidím na Slovensku nikoho z vytrvalostného športu, kto by mal státisíce sledovateľov, takže v tom vidím potenciál. Beh je momentálne obrovský trend, komunity rastú.
Inšpirovali ste už niekoho k športu?
Áno, ľudia mi to píšu veľmi často. Ešte si to úplne neuvedomujem, aký to má vplyv. Momentálne je to už 100 dní, čo pridávam video každý deň, a beriem to ako prácu, lebo mi to zaberá viac času než moje bežné zamestnanie. Chcel by som sa tomu venovať naplno.
Pracujete ako kuchár. Ako ste sa k tomuto remeslu dostali?
Tiež náhodou. Robil som na dispečingu v reštaurácii so sushi a pizzou. Raz im vypadol kuchár, tak ma zavolali, či neskúsim nakrájať paradajky.
Išlo mi to, naučil som sa robiť pizzu aj sushi a dnes to robím už šesť rokov, hoci nie som vyučený kuchár.
V našom podcaste používame pojem NEAT, teda aktivita mimo tréningov. Máte nejaké takéto aktivity, alebo sa snažíte skôr šetriť sily?
Keďže v práci stojím na nohách, vo voľnom čase už ďalší pohyb nevyhľadávam a radšej si ľahnem. Ale chôdzu ľuďom veľmi odporúčam, na chudnutie a zdravie je podľa mňa lepšia ako beh.
Máte vyše 16-tisíc sledovateľov na Instagrame. Kedy nastal ten najväčší zlom v raste?
Začalo to spomínaným videom, ale predtým to rástlo pomaly, lebo som nebol pravidelný. Zlom prišiel okolo 8. marca po polmaratóne v Lisabone. Začal som pridávať príspevky každý deň a za posledných 100 dní mi pribudlo 12 000 sledovateľov.
Čomu sa venujete vo voľnom čase, ak práve nepracujete alebo netrénujete?
S priateľkou milujeme gastronómiu. Chodíme na „gastrotours“ – keď ideme do nejakého mesta, máme zoznam kaviarní a prevádzok, ktoré chceme vyskúšať.
Kedysi som hrával na gitare, teraz som si ju dal po šiestich rokoch opraviť, tak možno čoskoro uvidíte aj nejaký hudobný cover.
Aké máte plány po Ironmanovi?
Je to ťažké povedať. Chcel by som niekedy zabehnúť maratón zo série Majors, ideálne Berlín, ktorý je blízko a finančne dostupný.
Tam sa však buď losuje v lotérii, alebo sa musíte kvalifikovať rýchlym časom. Ak sa mi nepodarí Ironman pod 10 hodín, možno si ho budem chcieť zopakovať, ale ak cieľ splním, ďalší rok ho asi nepôjdem.
Pri behu sa zameriavate skôr na pocity alebo na poctivý tréning?
Ak sa chcete zlepšovať, musíte tam mať intervaly a dlhé behy. Pri príprave na polmaratón som mal presnú štruktúru: tempové behy, intervaly, regeneračné behy.
Zaujímavé je, že hoci behám časy ako ľudia, ktorí nabehajú 100 km týždenne, mne stačilo maximálne 50 km. Možno je to tým, že mám šport v krvi.
Spomínali ste judo, ktoré ste robili 10 rokov a ste vicemajster Slovenska. Prečo ste s ním skončili?
Prišlo to plynulo. V Prešove som nemal dosť sparingpartnerov vo svojej váhe, bez čoho sa nedá progresovať. Navyše som mal veľa zranení – koleno, vyvrtnutý členok, platničky. Judo je na zranenia náchylnejšie.
Vyhýbajú sa vám zranenia teraz počas prípravy na Ironmana?
Klamal by som, keby som povedal, že áno. Je to stále na hrane – raz cítim koleno, inokedy rameno. Pochopil som však, že pauza nie je vždy riešením.
Keď som mal zapálené okostice a dal som si tri mesiace voľno, po druhom behu sa to vrátilo. Dôležitejší je špecifický silový tréning a správna kombinácia regeneračných behov.
Beh, plávanie alebo cyklistika?
Jednoznačne beh, lebo som v ňom najlepší.
Beh na ceste alebo trail v lese?
Na ceste. Mám rád čísla a exaktné porovnávanie výkonu. Pri traile s prevýšením neviem posúdiť, či je čas dobrý.
Studená sprcha alebo sauna?
Sauna a potom studená sprcha. Saunovanie je na Ukrajine veľmi populárne, mám to rád.
