Rabona gólom zbúral internet. Prešovčan Macko si futbal užíva aj po štyridsiatke

V najvyššej slovenskej futbalovej súťaži odohral v dresoch Prešova, Ružomberka a Zlatých Moraviec viac ako osemdesiat stretnutí. Ako legionár pôsobil v Chorvátsku, Maďarsku, Thajsku, Maledivách a Bangladéši.

Odchovanec prešovského Tatrana VILIAM MACKO (40) bol ako hráč známy svojou presnou prihrávkou a tiež ako exekútor pre súpera nepríjemných štandartných situácii. Napriek tomu, že na jeseň uplynulého roku oslávil štyridsiatku, futbalu je verný dodnes.

V IV. lige Juh riadenej Východoslovenským futbalovým zväzom si na seba oblieka dres Kechneca. Okrem pozície hrajúceho trénera začína aj s prácou hráčskeho agenta. Viac prezradil v rozhovore pre Sportnet.

V októbri ste oslávili okrúhle narodeniny, zároveň stále hrávate. Ako vnímate svoju dnešnú pozíciu pri futbale?

Pokiaľ vládzem, chcem hrať a pomôcť mužstvu na ihrisku. Futbal ma stále napĺňa. V mužstve máme viacero mladých hráčov, baví ma s nimi pracovať. Viacero z nich pôsobilo v minulosti v akadémiách košických klubov. Čo sa týka futbalu, veľa ich už nenaučím, ale môžem im pomôcť zrovnať si veci v hlave.

Máte stanovenú métu, kedy by ste chceli skončiť alebo to bude záležať od situácie?

Hrať plánujem dovtedy, kým budem vládať a stíhať na ihrisku plniť si svoje úlohy. Dovtedy mladých ešte na ihrisku rád ponaháňam.

Spomínali ste, že v mužstve máte viacero mladých hráčov. Vyžadujete vykanie?

Všetci mi tykajú. Chalani sú v pohode, priateľskí. Nerobí mi to problém.

Na čom si ako tréner zakladáte?

V prvom rade sú to disciplína, pokora a tvrdá drina.

Aký štýl hry preferujete?

V Kechneci hráme útočný futbal, avšak zo zabezpečenej obrany, konkrétne v rozostavení 4-5-1. Chceme sa prezentovať aktívnou hrou po krídlach, vytvárať a premieňať čo najviac gólových šancí. V tejto súťaži je dôležité, aby hráčov futbal bavil.

Koľko pív hráčom po zápase dovolíte vypiť?

Zopár pív je dovolených. Po zápase odchádzam medzi prvými a nekontrolujem to. Sú to mladí chalani, nezakazujem im nič. Ak si to pivo aj dajú, vybehajú ho.

V prvom jarnom kole Kechnec cestoval do Ťahanoviec, ktoré vedie Roman Jurko. Aký to bol zápas?

Prvý polčas bol z našej strany hrozný, cez prestávku som hráčom musel prehovoriť do duše a výsledok sa dostavil, v druhom polčase sme dokázali zmazať dvojgólové manko a vyrovnať. Druhým polčasom v zápase v Ťahanovciach sme sa, verím, naštartovali a ďalej to bude iba lepšie.

Akú taktiku na vás Roman Jurko ušil?

Dal na mňa osobku a chlapec, ktorý ma strážil, behal za mnou až na záchod (úsmev).

Koho favorizujete na víťazstvo v súťaži?

Budem rád, ak sa na konci sútaže budeme z víťazstva tešiť práve my.

V súťaži pôsobí dvojica mladých kanonierov, Novotný a Škorvan. Zatiaľ čo oni hrajú amatérsku súťaž, kluby druhej a tretej ligy angažujú neosvedčených alebo vekom starých legionárov. Je to podľa vás chyba?

Áno, je to veľká chyba. Stále si myslím, že slovenský futbal nejde dobrým smerom. V mužstve by mali byť mladí aj starí hráči a ak na to kvalitou majú, tak aj legionári. Nemám proti nim nič, ale ak už sa ich kluby rozhodnú angažovať, mali by mať potrebnú kvalitu.

Obaja spomínaní chalani majú, či už na druhú, alebo tretiu ligu. Čo sa týka Škorvana, ako agent som s ním mal zmluvu a sprostredkoval som mu pôsobenie v Skalici, čo bol pre neho možno až príliš veľký skok. Aj napriek tomu tam však zanechal dobrý dojem. Dnes je späť v Čani a opäť je gólový, čo platí aj o Novotnom s ktorým pracujem v Kechneci. Rád by som ho niekam posunul, no záležať bude iba na ňom, ako bude na sebe pracovať a koľko gólov bude strieľať.

Ako dlho sa venujete práci hráčskeho agenta?

Venujem sa tomu približne rok. Pracujem pre agentúru, ktorú vedie Talian, ktorý žije v Barcelone. Agentúra má svoje zastúpenie v 45 krajinách sveta na 5 kontinentoch. V portfóliu mám aktuálne dvoch mladých hráčov a hľadám ďalej.

Ktorého z trénerov si najviac ceníte?

Z tých, ktorí ma v minulosti viedli, sú to Tarkovič a Bílek. Určite však spomeniem aj Jána Kozáka staršieho, ktorý mi tiež trénersky imponuje.

A z mladšej generácie?

Páči sa mi štýl práce Michala Gašparíka v Trnave a Petra Struhára v Ružomberku.

Pochádzate z Prešova. Ako vnímate dnešný Tatran?

Nedávno som sa bol pozrieť na ich zápas. Majú perspektívne mužstvo. Problémom je štadión. Myslím si, že aj v klube mali víziu, že medzitým, ako sa im podarí vrátiť do druhej ligy, bude postavený. Bohužiaľ, nezačalo sa ešte ani stavať. Každopádne, držím Tatranu palce.

Štadión sa zdá byť aktuálne hlavným problémom Tatrana. Ako vnímate fakt, že sa ešte stále nezačal stavať?

Nemám na to slov. Ak by som mal vybrať jedno, tak je to tragédia.

Ako vidíte šance Prešova na víťazstvo v III. lige Východ?

Myslím si, že to v tejto sezóne zvládnu. Na tretiu ligu majú dobre vyskladané mužstvo.

Pomohli Tatranu zmeny, ktoré sa v lete v klube udiali?

Určite áno. Veci sa pohli k lepšiemu.

Hráčsky ste v minulosti pôsobili v Ázii. Ako sa hráč zo Slovenska dostane do futbalovo exotických destinácii ako Thajsko, Maledivy či Bangladéš?

Mal som po tridsiatke, kedy sa mi ozval môj manažér s tým, že je šanca odísť do Ázie. Pre slovenské kluby som už bol starý, tak som túto ponuku využil. Dá sa povedať, že som si futbal začal užívať až počas pôsobenia v Ázii. Súťaž v Thajsku mala svoju kvalitu, hoci sa hralo menej takticky, tak som mal čo robiť, aby som tú úroveň zvládol.

Aziati sú technicky dobre vybavení a rýchli a ja už som mal svoje roky. V Thajsku zároveň pôsobí množstvo zahraničných hráčov. Celkovo však ázijskú anabázu hodnotím pozitívne, či už sa týka futbalu, zárobku alebo ľudí.

Veľa hráčov zo Slovenska v Ázii nepôsobí, čo však platí aj opačne. Čím ste podľa vás Aziatov zaujali?

Myslím si, že dobrou strelou a tiež štandartnými situáciami. To sú veci, v ktorých si myslím, že som ako hráč vynikal. Strieľal som aj dosť gólov, čo však bolo podmienené kvalitou brankárov, ktorá nebola veľká. Ázijské kluby sa v bránke spoliehajú zväčša na domácich hráčov, nie legionárov.

Ktorá ázijská súťaž bola najkvalitnejšia?

Určite thajská. Kvalitou však nezaostávala ani maledivská. Vlado Goffa by vám o tom vedel rozprávať.

Koľko klubov a štadiónov má rozlohou najmenšia ázijská krajina - Maledivy?

V súťaži pôsobilo 8 klubov, pričom každý s každým sa stretol trikrát, čiže to vychádzalo na 21 stretnutí za sezónu. Štadióny sú v krajine dva.

Ako ste na Maledivách trávili voľný čas?

Bol som tam spolu s manželkou a čas sme trávili pri vode a opaľovaním. Mali sme na tieto aktivity mnoho času, keďže tréningy boli iba raz do dňa.

Ešte o niečo viac exoticky ako Thajsko či Maledivy znie Bangladéš. Ako by ste zhodnotili pôsobenie v tejto krajine?

Dobrá skúsenosť. V krajine som stretol veľmi dobrých, priateľských ľudí. Čo sa týka futbalu, majú trochu problém so štadiónmi a tiež, podmienky na trénovanie neboli bohvieaké. Prísne kritériá spĺňa iba národný štadión, ktorý je krásny. Na ligové stretnutia chodilo približne dve až tritisíc divákov.

Na čo ste mali problém si v Bangladéši zvyknúť?

Na špinu a veľké množstvo áut. Sú tam neskutočné zápchy. Akurát v piatok, kedy moslimovia nepracujú, bolo možné sa mestom presúvať rýchlejšie. Kým v piatok nám cesta z domu na tréning trvala dvadsať minút, ostatné dni, kľudne aj dva a pol hodiny. Bolo to ubíjajúce.

Bangladéš a Maledivy sú do veľkej miery moslimskými krajinami. Ako prebiehali tréningy počas obdobia ramadánu?

Na Maledivách sme niekedy trénovali aj o jednej ráno. Išlo o to, že na dvoch hracích plochách, ktoré sú v krajine k dispozícii, sa muselo prestriedať osem mužstiev. Ten mesiac počas ramadánu bol náročný, ale potom život plynul ďalej, bez nejakých obmedzení.

Zvykol sa ramadán podpísať na na príprave domácich hráčov?

Čo sa týka ramadánu, oni sa na neho tešia celý rok, aby sa mohli očistiť. Od šiestej rána do šiestej večera majú zakázané jesť. Práve preto, ak sa bavíme o Maledivách, sa v období ramadánu začínalo trénovať až od šiestej večer a končilo sa, z dôvodu nízkeho počtu hracích plôch, niekedy o druhej v noci.

Ak už sme pri jedle, ktorá z ázijských kuchýň vás najviac oslovila?

Thajská. Dodnes pridávam do jedla viac čili, ktoré mi už manželka skrýva (úsmev).

Na Slovensku, ak sa bavíme o nižšej súťaži, si po zápase hráči dajú pivo a klobásu či guláš. Ako je to v tomto smere v Thajsku?

V Thajsku sme mali po každom tréningu spoločné večere, kde sme boli všetci hráči spolu s manželkami resp. priateľkami. Klub, kde som pôsobil, bol rodinný, zakladali si na tom. Celkovo by som za miesto, kde bola najväčšia pohostinnosť, označil Thajsko.

Váš rabona gól v roku 2014 obletel nielen Slovensko, ale aj svet. Aké ďalšie úspechy ste v Ázii dosiahli?

Na margo spomínaného gólu, pôvodné video malo na internete viac ako milión zhliadnutí. Viem, že ho vtedy ukazovali aj v Anglicku, Španielsku či iných krajinách. Zvíťazil som vtedy aj v ankete gól roka, zároveň som sa počas sezóny stal raz víťazom ankety hráč mesiaca. To boli individuálne úspechy a čo sa týka tých klubových, v Thajsku sa nám spolu s mužstvom podarilo postúpiť z druhej do prvej ligy a na Maledivách sme súťaž vyhrali.

Aké najväčšie zážitky ste si z pôsobenia v Ázii odniesli?

Precestoval som veľkú časť Ázie, za čo vďačím aj tomu, že sme spolu s viacerými klubmi, kde som pôsobil, účinkovali v ázijskej Lige majstrov. Keď sme sa s klubom z Maledív kvalifikovfali do tejto súťaže a prišli na zápas do Indonézie, kde v hľadisku bolo štyridsať-päťdesiat tisíc divákov, bolo to niečo úžasné. Naozaj, tých zážitkov, nielen futbalových, bolo veľmi veľa.