Keď v sezóne 1978/79 získali hokejisti Slovana Bratislava ako prvý slovenský klub v histórii vytúžený federálny titul, belasej kabíne velil obranca Milan Kužela.
V Slovane odohral takmer celú kariéru, zaslúžil by si Oskara za klubovú vernosť. Za Československo nastúpil na štyroch majstrovstvách sveta - v Prahe 1972 oslavoval s mužstvom titul.
Bývalý hokejový obranca oslavuje 80.
„Začínal som s futbalom, ktorý aktívne hral aj môj otec. Keďže som mal kúpalisko na Tehelnom poli pred nosom, veľa som plával. Korčuľovať som začal v siedmich.
V jedenástich som sa už dostal do žiackeho výberu Slovana ÚNV. Základy mi dal šéftréner Miško Polónyi. Hral som na všetkých hokejových postoch, najviac na pravom krídle,“ spomínal na začiatky v knižnej pamätnici hokejového Slovana.
V československej najvyššej hokejovej súťaži debutoval v roku 1966, v bratislavskom hokejovom tíme strávil 25 sezón a v lige odohral 532 zápasov, v ktorých strelil 62 gólov.
V Slovane si zahral s plejádou osobností klubu - Golonkom, Černickým, Nedomanským, Dzurillom, bratmi Šťastnými, Pašekom, Rusnákom, Bezákom...
„Zo súperov som sa sekal vždy najviac s Jardom Holíkom z Jihlavy. Po zápase sme si vždy sali na pivo, i keď on radšej víno,“ zalovil v pamäti.
Jeho univerzálnosť využili aj tréneri reprezentačného tímu na majstrovstvách sveta 1972 v Prahe.
Československo na nich prerušilo deväťročnú nadvládu sovietskej zbornej. V prvom zápase proti Sovietom nastúpil obranca Kužela v útoku Nedomanským a Kochtom.
Ich úlohou bolo eliminovať elitný útok súpera Michajlov, Petrov, Charlamov.
„Mojou úlohou bolo v zárodku rozbíjať ich akcie. Venco a Kochta boli vysokí, mali dlhé paže, vedeli im odobrať puk. Charlamov bol jeden z najlepších hokejistov na svete. A pre tých, ktorí ho bránili, najväčšia hokejová kurva. Nenormálne rýchly, šikovný. Hodil si puk obrancovi pomedzi nohy a už šiel,“ opisoval farbisto v minulosti.
Československo na turnaji so Sovietmi najskôr remizovalo 3:3 a v druhom zápase vyhralo 3:2.
„Už nás nik nemohol predstihnúť, čakal nás ešte posledný zápas proti Fínom. Keď sme na nich dýchli, tušili, že prvé oslavy už máme za sebou. Aj tak sme im naložili osem,“ pousmial sa Kužela.
Po MS v Helsinkách v roku 1974, kde tím ČSSR skončil štvrtý, cestovali hokejisti na sústredenie do Nemecka.
Hokejový zväz v Prahe hráčom oznámil, že Václav Nedomanský s ichardom Fardom emigrovali. Vedenie výpravy pred cestou vyjadrilo vieru, že ich nik nebude nasledovať.
„Prišli sme na hranice a mňa s Bublom poslali domov. Bezmála štyri roky som nemohol vycestovať do zahraničia. Dodnes neviem prečo, najskôr ma niekto udal, že mienim emigrovať. Mrzelo ma, že ani v Slovane sa ma nik nezastal. Najskôr preto, že som nebol v strane,“ spomínal v knihe Slovan 100.
Okrem zlata z MS 1972 má ako hráč na svojom konte zo svetového šampionátu tiež dve striebra (1974 a 1979) a bronz (1973). V reprezentačnom drese odohral 86 zápasov a strelil päť gólov. Je člen Siene slávy slovenského hokeja.
Trénerskú kariéru začínal ako hrajúci tréner v sezóne 1983/1984 pri tíme Nových Zámkov. Potom pôsobil aj v nemeckom Burgau, švajčiarskom Saas-Grund a trénoval dorast v tímoch Slovan a Danubie Bratislava.
