Mama z neho chcela klaviristu. Bol som tam trikrát a dosť, spomína člen Siene slávy

Usmiaty elegán, vždy príjemný a priateľský človek. Tak ho všetci poznajú.

Nedávno oslávil osemdesiatku, no stále je aktívny a dokonca behá po trávnikoch.

Niekdajší stredopoliar Slovana Bratislava a československej reprezentácie IVAN HRDLIČKA je ďalší člen Siene slávy slovenského futbalu. Uviedli ho do nej na galavečere Futbalista roka 2023.

Na pódiu vás vítali spolu s Vojtechom Masným a Ľubomírom Moravčíkom. Čo pre vás znamená uvedenie do Siene slávy?

Ťažko to opísať slovami. Som dojatý. Je to pre mňa mimoriadne ocenenie. Pretože som sa ocitol nielen medzi výnimočnými spoluhráčmi, ale i mojimi trénermi.

Čo vám pri preberaní ocenenia prebehlo hlavou? Spomenuli ste si na nejaký moment z bohatej kariéry?

Človek si premietne celý futbalový život. Od chlapca až po koniec. Konkrétny úspech ani zápas sa mi nevybavil. Napadlo mi len to, že byť v takejto spoločnosti je pocta.

Je to moment, ktorý si nesmierne vážim. Uvedomujem si totiž, že je to možno moje posledné futbalové ocenenie. Pretože vek človek nezastaví. Donekonečna tu nebudem…

Prečo tak hovoríte? Vyzeráte výborne...

Základom je pohyb primeraný veku. Snažím sa, ale nie je to už také, ako bývalo. Prajem si preto najmä zdravie. To je najdôležitejšie.

Nedávno ste oslávili osemdesiatku, no stále sa objavujete aj na ihrisku. Za starých pánov Slovana nastupujete s kapitánskou páskou.

Svojich pätnásť, dvadsať minút si odohrám a potom si idem oddýchnuť na striedačku. Veď o dvadsať, tridsať rokov mladší nevládzu, tak čo mám ja povedať? (smiech).

Futbal je pre mňa celý život. Stále aj trénujem, najmenšie deti v Slovane Bratislava. Bez futbalu by som nebol. Ani na tejto slávnosti.

Medzi vaše najväčšie úspechy patrí triumf v Pohári víťazov pohárov 1969, keď ste vo finále v Bazileji zdolali so Slovanom slávnu Barcelonu 3:2. Vraciate sa často v spomienkach k týmto momentom?

Nebyť tohto víťazstva, možno teraz nie som v Sieni slávy.