Meno RENÉ GRICH nie je čitateľom „Futbalnetu“ neznáme. O tomto mladom a ambicióznom rozhodcovi sme písali už koncom minulého roka, keď získal ocenenie SFZ ako najlepší mladý rozhodca na východe Slovenska.
Okrem rozhodcovskej kariéry má René množstvo ďalších povinností a záujmov. V súčasnosti študuje magisterský program na UPJŠ v Košiciach, odbor prekladateľstvo a tlmočníctvo so špecializáciou na právo a ekonomiku.
Popri štúdiu pracuje aj ako prekladateľ dabingových scenárov a titulkov, čo je činnosť náročná nielen na odbornosť, ale aj na čas.
Napriek tomu si René vždy nájde chvíľu na svoj najobľúbenejší koníček – futbal. Mladému, nádejnému a jazykovo zdatnému rozhodcovi sme položili niekoľko otázok.
Vaša futbalová kariéra?
Futbal som prakticky odmalička hrával v Plavnici, kde som sa narodil, vyrastal, a kde aj v súčasnosti bývam. Počas hrania za mužstvo U19 som začal aj rozhodovať, a keď som v tejto kategórii skončil, začal som sa naplno venovať už len píšťalke. Jednu sezónu za U19 som odohral aj v neďalekej Novej Ľubovni.
Čo vás priviedlo k rozhodovaniu?
Keď som mal 17 rokov, už som trochu sebakriticky začínal cítiť, že ako hráč som už na maxime. Vtedy som sa dozvedel, že jeden spoluhráč sa rozhodol začať „pískať,“ a tak som si povedal, že do toho pôjdem aj ja. Vždy som v sebe cítil prirodzený záujem o prácu rozhodcu, ale až vtedy som si povedal, že by som to mohol robiť aj ja.
Ako sa možno stať rozhodcom?
Už dlhodobejšie prebiehajú náborové aktivity ako reakcia na akútny nedostatok rozhodcov. Prednedávnom jeden takýto nábor podporil aj VsFZ – rozdávali sme plagáty a letáčiky, pričom sa zameriavame primárne na mladých rozhodcov a rozhodkyne, ale vítaní sú všetci.
U nás, v Starej Ľubovni tieto náborové aktivity koordinujem ja, ako predseda KR. Ašpiranti na pozíciu rozhodcu najprv absolvujú vstupné školenia, semináre, neskôr preveríme ich nadobudnuté vedomosti v testoch, či videotestoch z pravidiel.
Aké boli vaše rozhodcovské začiatky?
Začínal som v roku 2019, no aj kvôli pandémii nebolo rozhodovanie v okresnej súťaži také pravidelné, ako by som chcel. V roku 2022 som postúpil do regionálnych súťaží, pričom som dve sezóny strávil v 6. lige a jednu v 5. lige. S pokorou, cťou a radosťou rozhodujem od augusta v najvyššej regionálnej súťaži.
Ktoré zápasy vám najviac utkveli v pamäti?
Osobne nemôžem označiť konkrétny zápas ako taký, ktorý mi najviac utkvel v pamäti. Každý víkend sa snažím poctivo odviesť svoju prácu a z každého stretnutia sa snažím si odniesť nové skúsenosti, i ponaučenia, ktoré podporia môj kariérny rast.
Kto vás najviac podporuje?
Mojim najväčším podporovateľom je určite rodina – či už užšia, alebo širšia. Všetci už vedia, že moje víkendy patria futbalu. Podporu však cítim aj u kolegov, s ktorými občas počas týždňa diskutujeme o náročných herných situáciách z víkendu.
Čo robíte mimo zeleného trávnika?
Som študent posledného ročníka na magisterskom stupni v odbore anglický jazyk pre európske inštitúcie a ekonomiku. Študujem teda prekladateľstvo a tlmočníctvo so zameraním na právnu a ekonomickú terminológiu. Popri škole prekladám titulky do seriálov pre rôzne streamovacie platformy, a pomaly začínam rozvíjať aj tlmočnícku prax.
Aké sú vaše rozhodcovské ciele? Ako dokážete zladiť štúdium s rozhodovaním?
Nerád hovorím o konkrétnych cieľoch. Niekde vo svojom vnútri človek vie, že by sa chcel dostať na najvyššiu úroveň, ale som človek,
ktorý veci vníma realisticky. Verím, že sa mi bude dariť, a že budem disponovať kvalitami aj na vyššie súťaže – taký prístup som mal už v šiestej, piatej lige, mám ho teraz a nebudem ho meniť. Svoje schopnosti chcem vždy hodnotiť čo najrealistickejšie, bez ružových okuliarov a pri plnej skromnosti.
Ako dokážete zladiť štúdium s rozhodovaním?
Nie je to až také náročné, ako by sa mohlo zdať. Predmetov v piatom ročníku už nie je toľko, ako na bakalárskom stupni, a kladie sa väčší dôraz na prax.
Samozrejme, človek potrebuje aj istú formu rozptýlenia a mentálneho oddychu, preto využívam hlavne športové činnosti, ako je posilňovňa, či beh. V zime je to aj futsal s kamarátmi.
Ste mladý človek. Nemáte problém so staršími hráčmi a trénermi?
Je to už aj o zvyku. Na kritiku som si zvykol pomerne rýchlo, aj keď je pravda, že niektoré prostredia sú náročnejšie na psychiku ako iné. Starší hráči sú skúsenejší, prefíkanejší a vedia, čo treba robiť, aby ma dostali pod tlak. Dôležité je však vedieť, ako im prejaviť rešpekt a ako si ich získať na moju stranu.
Ja osobne všetkým hráčom vykám, lebo zo skúsenosti viem, že to buduje vzájomný rešpekt a hráči vycítia, že na ihrisku nie som ich nepriateľ. Skúsenejší hráči a tréneri tiež vedia, že chyby rozhodcov k futbalu patria a vedia to častejšie pochopiť, že nie sme stroje.
Ak však príde k prekročeniu tej pomyselnej hranice, ako rozhodcovia máme prostriedky na riešenie istých neprístojností, preto je aj dôležité nepodľahnúť emóciám.
