Vyrastal na ulici, získal bronz na ME. Barmoša uviedli do Siene slávy

Talian Fulvio Collovati zaváhal, brankár Jaroslav Netolička jeho pokus chytil. Československo má na dosah obrovský úspech.

V deviatej sérii sa rozbieha obranca, ktorý nikdy penalty nekopal. Dá gól a rozhodne? JOZEF BARMOŠ si vychutnal legendárneho Dina Zoffa a Československo získalo na majstrovstvách Európy 1980 bronz.

Rodáka z obce Bešeňov, dnes 67-ročnú osobnosť československej reprezentácie a legendu Interu Bratislava uviedli do Siene slávy SFZ.

Na galavečeri Futbalista roka 2021 ste vstúpili do Siene slávy slovenského futbalu. Čo pre vás toto ocenenie znamená?

Veľmi veľa. Dostalo sa mi pocty, o ktorej som nikdy neuvažoval. Mám pocit satisfakcie, že robota, ktorú som odviedol, stála za to. Po toľkých rokoch po konci kariéry je to príjemný pocit.

Čo vám počas odovzdávania ceny prebehlo hlavou?

Celá kariéra. Od začiatkov až po koniec, keď som začal robiť trénera. Premietali sa mi plné tribúny, fanúšikovia, ktorí za nami stáli. Vďaka ľuďom viem, že moja práca mala zmysel.

Veľké návštevy chodili predovšetkým na zápasy reprezentácie. Keď išlo do tuhého, päťdesiattisíc verných stálo za nami. Pre nich som vždy poctivo pracoval a tvrdo trénoval. Bolo to náročné, ale stálo to za to. Som maximálne spokojný.

Pamätná je vaša penalta na majstrovstvách Európy 1980, po ktorej Československo získalo bronz. Domácich Talianov ste po remíze 1:1 zdolali 9:8 po pokutových kopoch. Ako na tento moment spomínate?

Je to už vyše štyridsať rokov, no stále to mám v pamäti. A budem mať do konca života.

Cesta zo stredového kruhu trvala večnosť. Tridsaťtisíc Talianov na mňa pískalo, čo mi nepridalo na pokoji. Vravel som si, že keď zaváham, nič sa nedeje.

Našťastie som mal brankára prečítaného, počkal som si kým sa hodí a loptu som poslal do siete. Do psychickej výhody ma dostalo, že Fulvio Collovati zaváhal, vychytal ho Jaroslav Netolička. Nikdy som penalty nekopal, no nemal som na výber. Veď hrozilo, že pôjdu kopať brankári.

Reakcia Dina Zoffa bola takmer vždy rovnaká, išiel do silnejšej strany. Moja obľúbená bola druhá, preto som okamžite vedel, kde to kopnem. Dával som si pozor iba na to, aby som neprestrelil bránku.

Ako ste bronz z majstrovstiev Európy oslávili?

Spomínam si, že som dal ruky hore a objímali sme sa. Boli sme spokojní, ale extra sme to neoslavovali. Túžili sme obhájiť prvé miesto z Belehradu 1976, čo sa nám nepodarilo.

Dnes by mal tento úspech inú hodnotu, ale my sme chceli viac. Boli sme nastavení na najvyššie méty. V tom čase som to nevnímal, ale dnes viem, že to bol najväčší úspech mojej kariéry.