Hoci ide o desiate najväčšie mesto na Slovensku, futbal v ňom prežíva ťažké časy. Treťoligový FK Poprad, ktorý dobehli hriechy nedávnej minulosti, riešil existenčné starosti pred začiatkom sezóny i teraz v zime.
Napriek zložitej situácii si popradské áčko nepočína vôbec zle. Po zimnej prestávke je zatiaľ stopercentné. Uplynulý víkend zabralo naplno v súboji s vedúcim tímom III. ligy Východ Spišskou Novou Vsou.
„Či sme druhá Senica? My na činnosť peniaze máme. Nemáme na vyrovnanie dlhu. Aj keď dlhom sa to nazvať v podstate ani nedá,“ hovorí VLADIMÍR LAJČÁK, tréner Popradu. Klubu, ktorý je farmou lídra druhej ligy z Podbrezovej.
Popradský futbal zažíva neľahké obdobie. Teší vás o to viac víťazstvo nad lídrom tabuľky?
Určite áno. Spišská Nová Ves má veľmi kvalitné, vyvážené a dobre trénované mužstvo. Zdolať ho - dovolím si tvrdiť, že zaslúžene - je pre nás dobrým stimulom do ďalšej práce. A zároveň posilnením odolnosti v ťažkých časoch.
Aký recept viedol k zisku troch bodov?
Povedali sme si, že súpera nemôžeme pustiť do tlaku. Snažili sme sa o aktívnu a vysunutú obranu, aby sme Spišskú udržali čo najďalej od našej bránky, pretože má fyzicky silných hráčov, ktorí sa vedia presadiť po štandardných situáciách. Darilo sa nám kombinovať, mali sme viac z hry, aj keď do čistých šancí sme sa príliš nedostávali.
Hneď z prvej príležitosti sme dali gól, čo nás povzbudilo. Aj po vyrovnaní sme pokračovali v organizovanej hre, z čoho sme po ďalšej krídelnej akcii dali tesne pred polčasom druhý gól.
Po prestávke sme sa ešte viac sústredili na to, aby sme kontrolovali loptu. Pomohla nám aj odvážna hra brankára Reháka. Zekucia sa síce dostal do gólovej šance, ale mali sme šťastie, trafil len do žrde. V záverečnej desaťminútovke sme po ďalšej dobrej akcii dali tretí gól a následne sme ustáli tlak zo štandardiek.
V zápasoch využívate aj služby kmeňových hráčov Podbrezovej. Proti Spišiakom skóroval Nigérijčan Adekunle Issa, známy zo slovenských ligových trávnikov. Ako hodnotíte spoluprácu medzi oboma klubmi?
Chválim ju. Prijali sme ju preto, lebo sme v lete nemali dostatočný káder. Začínali sme so šiestimi hráčmi a štyri týždne pred súťažou nás stále bolo len dvanásť. Či sme chceli alebo nie, museli sme pristať na možnosť spolupráce. Prináša osoh obom stranám.
Ako vyzerá v praxi?
Posielajú nám brankára a pre jarnú časť sme sa dohodli na dvoch hráčoch do poľa. Na jeseň k nám chodili aj mladíci, ktorým sme pomáhali my. Tým, že mohli hrať. Pritom niektorí neboli lepší ako naši hráči. Teraz však prichádza kvalita.
Už v predchádzajúcom zápase proti Stropkovu hrali výborne, Paraj bol najlepší hráč na ihrisku. Platilo to aj proti Spišiakom, Barbora a Issa boli pre nás na krídlach prínosom. S brankármi máme dlhodobo dobrú skúsenosť.
V uplynulých týždňoch opäť rezonovali problémy, ktoré Poprad pred sebou tlačí z čias účinkovania v druhej lige. Ako to počas zimy v klube vyzeralo?
Problémy klubu nezasahovali do tréningového procesu. Výhodou Popradu je, že má výborné futbalové podmienky, a tie sme využili. Či už ide o umelé trávnaté plochy, posilňovne alebo telocvične.
Príprava bola vydarená, avšak čo sa týka klubu, bolo už skoro po nás. Chystala sa exekúcia na náš účet a tým pádom by sme ako klub skončili. Nikto by nám nemohol posielať peniaze a nemali by sme na zaplatenie. Mali sme však neuveriteľné šťastie.