Francúzsky filozof Jean Baudrillard vo svojej knihe Amerika newyorský maratón, aj bežcov všeobecne, označil ako „mániu prázdneho víťazstva“. Baudrillard, nech bol akokoľvek veľký filozof, si možno nikdy len tak z chuti nezabehal.
Cieľom mnohých devínskych bežcov nebolo dosiahnuť najskvelejší čas, pre niektorých možno ani nie dosiahnuť cieľ. Jednoducho si chceli užiť tú radosť s ďalšími tisíckami.
V poslednej dobe rastú hlasy kritiky smerom k slovenskému aj medzinárodnému športu: všadeprítomná korupcia, potemkinovské dediny a la olympijské hry, kontroverzné biznisové projekty – a fair play niekde v úzadí.
Devínsky beh o tom nebol, bol oslavou skutočnej kultúry radosti rekreačného športu a vrátil nás k prapôvodnej myšlienke o čom vlastne šport skutočne je: o dobrom pocite, zdraví, stretnutí s priateľmi.
Ja osobne som si ho zabehol pohodovým tempom približne desať kilometrov za hodinu. Počítalo sa pre mňa iba jedno: včera sme tam boli všetci ako jeden tím. Ajťáci, manažéri, novinári, študenti, lekári... a samozrejme športovci. Ako jedna veľká rodina pre všetkých.
















