PARÍŽ. Kľačala na dráhe a úpenlivo hľadela na obrazovku. Objavil sa na nej najprv čas víťazky, no slovenská pretekárka Viktória Forster už plakala.
V repasáži behu na 100 metrov cez prekážky na OH 2024 v Paríži bežala v krajnej druhej dráhe a do cieľa dobehla na druhom-treťom mieste takmer naraz s pretekárkou v piatej dráhe. Napokon medzi nimi rozhodla jediná stotina sekundy. V prospech Holanďanky.
Mladú Slovenku utešovala aj víťazka opravného behu Marione Fourieová z Juhoafrickej republiky. Do semifinále totiž postúpili z každého opravného behu iba dve bežkyne.
Dá si pizzu
Forster dosiahla čas 12,88, o dve desatiny sekundy lepšie ako v rozbehu. Jej sezónnym maximom je 12,85 a osobným maximom 12,72.
„Cítila som sa dobre, no dopadlo to tak, ako to dopadlo,“ vravela slovenská atlétka stále pod vplyvom emócií.
„Beh bol lepší ako včera, ale osud to zariadil inak. Z krajnej dráhy som vôbec nevnímala nič, čo ma celkom aj tešilo. No… vyšlo to ako vyšlo,“ skonštatovala Forster.
Niekoľko minút po pretekoch sa jej ešte ťažko hodnotilo vystúpenie na olympiáde.
Štartovala o 10.35, vstávala o pol siedmej, čo je pre ňu „nekresťanská hodina“. Pred pretekmi nezvykne raňajkovať, takže sa po nich tešila aspoň na obed.
„V olympijskej dedine je fakt dobrá pizza, takže asi pôjdem na pizzu,“ vravela s úsmevom.
Paríž ju nakopne
Raz jej bolo do smiechu, inokedy do plaču – ale to je úplne prirodzené na takých dôležitých pretekoch, ako je olympiáda.
„Som na olympiáde, ako slovenská šprintérka v dvoch disciplínach a som na seba veľmi hrdá. Veľmi ma bolí, že som sa nedostala do semifinále, ale asi to tak malo byť. Dnes a zajtra to ešte budem brať ako tragédiu, no možno ma čaká niečo lepšie,“ hovorila so slzami v očiach.
„Určite ma to teraz nakopne a budem sa snažiť čím ďalej, tým viac sa zlepšovať,“ zdôraznila.
Na otázku, či už myslí na ďalšiu olympiádu, už odpovedala s veľkým úsmevom. „LA? To znie dobre! Štyri roky sú dlhá doba, no keď to pôjde tak rýchlo ako tieto roky, tak si myslím, že sa vyspím a zajtra som tam,“ smiala sa.
Stotinka veľmi mrzí
Preteky atletike sa v Paríži konajú na ikonickom štadióne Stade de France, kde je plný dom aj na doobedňajších kvalifikáciách a rozbehoch.
Olympijskú atmosféru si užila aj slovenská bežkyňa.
„Som veľmi vďačná, že som to mohla zažiť. Celý Paríž je super,“ vyhlásila.
V niektorých športoch sú repasáže už tradičnou súčasťou zápolení, no v behu je to na olympiáde novinka.
„Vždy som si povedala, keď som niečo pokazila: och, kebyže to môžem napraviť! Teraz to bolo možné. V opravných behoch som sa síce zlepšila, ale, žiaľ, chýbala stotinka a tá veľmi mrzí,“ povzdychla si Viktória Forster.
Váži si však, že Juhoafričanka Fourierová jej po behu povedala, že má byť na seba hrdá.
Veľmi tesný bol aj druhý repasážový beh, tam dokonca rozhodli o postupe dve tisíciny sekundy medzi medzi Ekvádorčankou Maribel Vanessou Caicedovou a Fínkou Reettou Hurskeovou.
