Treťoligoví futbalisti Svidníka nenadviazali v jeseni na konečné umiestnenie v minulom ročníku, keď skončili na piatom mieste. Kolektív 1. FK zimuje ako najlepší účastník v druhej polovici, ale iste si trúfal na vyššie priečky. Lenže tieto plány prekazilo hlavne to, že na rozdiel od celkov, ktoré sú nad ním, skončil v tabuľke pravdy s mínusovou bilanciou.

„Podobne ako predtým v prvej časti sme dosť bodov postrácali doma, hoci vonku sa nám podarilo viackrát na druhej strane obstáť,“ podotkol v úvode hodnotenia uplynulého obdobia tréner Ladislav Harakaľ. Vyzerá to teda tak, že zástupca spod Dukly nevníma domáce prostredie ako veľkú výhodu. „Nevieme, či je náš štadión nejaký zakliaty, ale pravda je, že v cudzom prostredí sa nám hralo stále lepšie. Pred našimi divákmi to bolo neraz tak, že napriek územnej prevahe sme len ťažko strieľali góly. Potom prišiel neraz náhodný zásah hostí a už sme na to nedokázali odpovedať, otočiť výsledok. Vonku sme sa spoliehali na brejky a to nám vyhovovalo.“

Svidníčania aj tentoraz spolupracovali s Bardejovom pri dopĺňaní kádra. Určite je to výhoda, ak má kolektív silnejšiu konkurenciu, lenže každá minca má rub aj líce. „Vnímali sme to tak, že prišla kvalita, vystužili sme naše rady, na strane druhej posily z bardejovského klubu chodili len na zápasy a tréningový proces bol bez nich. Nikdy sme nevedeli, kto príde na zápas, koľkí hráči nás posilnia. Rotujúci hráči sa obmieňali, preto sme alternovali aj niektoré posty a mužstvo bolo stále v štádiu zohrávania sa. Niekedy sa ukázali dvaja-traja, inokedy piati, stále to bola istá lotéria, čo súviselo , pravdaže, so zámermi druholigistu. Keď bolo treba, aby sa niekto rozohral po zranení alebo treste, tak sa objavil u nás. My sme to ovplyvniť ani predvídať nemohli. Prirodzene, kládlo to iné nároky na zostavovanie základnej zostavy,“ podotkol hrajúci tréner, ktorý túto rolu zažíval prvý raz. Podľa jeho slov si postupne zvykal, ale vraj to bolo náročné. „Je viac vecí, ktoré bolo treba manažovať a navyše prišli i zápasy, keď nás bolo málo a musel som nastúpiť. Samozrejme, pohľad z hracej plochy je na dianie iný ako z lavičky. Počas zimnej prestávky sa rozhodnem, či budem pokračovať týmto smerom. Viac sa prikláňam k tomu, že by som skôr ešte hral. Neviem či tu, alebo inde.“

1637. káder sa v lete obmenil a škrtom cez rozpočet bol výjazd na turnaji zahraničí v úvode súťaže, kde sa niektorí jednotlivci zranili. Preto účasť na tréningoch i zápasoch nebola dostatočná. Premietlo sa to i do slabšej rozohratosti. „Ku koncu sa to trošku už zlepšilo.“ Možno aj preto výsledky 1. FK nemali niekedy logiku. Vo V. Opátskom dokázal napríklad uhrať remízu, no doma s Giraltovcami prehral rozdielom triedy (s týmto súperom sa mu domáca porážka prihodila aj v minulom ročníku). Niekedy bol zase výsledok iný ako priebeh zápasu. „So Sninou sme síce prehrali, ale boli sme lepším celkom. Hostia dva razy ohrozili našu bránu a dva razy skórovali, kým my sme šance pozahadzovali. Napriek prehre nás ľudia odmenili potleskom, lebo sme naozaj hrali kvalitne. Dobrý výkon sme predviedli aj vo Vyšnom Opátskom. Porážku s Giraltovcami si neviem vysvetliť. Mrzela o to viac, že išlo o derby, rovnako tak nepríjemné boli porážky so Stropkovom – s naším susedom,“ dodal L. Harakaľ. Domnieva sa, že keby sa podarilo lepšie dotiahnuť daktoré zápasy doma – s Rožňavou, Vranovom či Lipanmi –mohlo sa to odraziť v umiestnení. „Dávali sme však málo gólov a to nás brzdilo. Defenzíva fungovala lepšie, kým vpredu sme doplácali na to, že v zlomových momentoch sme nenapli sieť. Keby sme boli údernejší, pokojne sme mohli niektoré duely vyhrať rozdielom triedy. Určite káder má predpoklady na prvú polovicu tabuľky.“ Aj preto sa v zime Svidníčania budú zrejme obzerať po zakončovateľovi a tiež tvorcovi hry do stredu poľa, ktorý by usmernil svojimi skúsenosťami zväčša mladých hráčov.