Držať koncové svetlo nie je nič príjemné. Uvedomujú si to naplno aj futbalisti Lipian, ktorí v druholigových zápoleniach zaknihovali už štvrtú prehru v  rade. Pre mužstvo, ktoré sa ešte pokúša o záchranu, to nie je lichotivá vizitka a s každou prehrou sa šanca na splnenie cieľa výrazne stenčuje. Aj o tom sme hovorili s Lukášom Janičom, skúseným borcom ŠK Odeva.

Vyzerá to tak, že na mužstvo padla deka. Súhlasíte?

„Zrejme je to tak. Zlom nastal v zápase v Trebišove. Naštartovali sme konkurenta v boji o udržanie sa, nie seba. A stále sa z toho nevieme dostať.“

Lenže následne ste pokorili favorizovaný Poprad, no potom prišla nešťastná porážka v Liptovskom Mikuláši. Možno toto sklamanie ešte viac zamávalo s psychikou tímu?

„Súhlasím, ale to  bolo len pokračovanie predošlého sklamania. V Liptove za stavu 2:2 v druhom polčase to vyzeralo sľubne, bol to ideálny scenár k tomu, aby sme sa naštartovali, no prišla prehra a zase nás to zrazilo k zemi.“

Už to pomaly mužstvo balí, alebo sa ešte stále driapete?

„Kým je aspoň teoretická šanca, tak to rozhodne nemienime iba dohrať z povinnosti. Ešte stále nám o niečo ide, ale je pravda aj to, že nie je jednoduché sledovať vývoj v tabuľke. Priznávam, nie je to vôbec ľahké.“

Už aby prišlo zase víťazstvo, aby ste sa aspoň trochu narovnali, nadýchli. Možno paradoxne by vám mohol pomôcť anglický týždeň, hoci je náročné pre hráčov, čo nie sú profesionáli, zvládnuť tri duely v kratšom časovom slede.

„Však práve o to ide, to je naša nevýhoda. Lenže ktovie, čo sa stane a zo zdanlivej nevýhody sa môže stať i výhoda.“

Poďme k ostatnému vystúpeniu – je zjavné, že žilinské béčko nepatrí k súperom, ktorí by vám sedeli, čo poviete?

„Nevyhovujú nám rivali, ktorí majú prepracovaný systém, všetci hráči vedia, čo robiť s loptou a sú kombinačne na výške. Takíto súperi nás dokážu rozkúskovať, rozťukať po celom ihrisku. Mnohokrát sme ťahali za kratší koniec s týmto rivalom. I tentoraz a to napriek enormnej snahe, však až do konca sme driapali, lenže treba uznať kvalitu súpera. A objektívne vzaté – hostia boli o kúštiček pred nami.“

Ktorý polčas vám vyšiel lepšie?

„Možno sa fanúšikovi zdalo, že do prestávky hráme staticky, ustráchane. Lenže to tak nebolo, lebo sme sa zamerali hlave na to, aby sme nemali diery v defenzíve a po strate lopty sa poctivo vracali. Takže takticky to bolo veľmi dobré, len škoda nezvládnutej štandardky, keď sme nechali osamoteného protihráča, aby mal luxusne veľa priestoru na zakončenie. Inkasujeme po fatálnych chybách alebo po štandardkách a toto bol takýto prípad. Druhý zásah hostí prišiel z penalty  čase, keď sme hrali vabank a obrana bola rozhodená.“

V ostatnom čase ste sa ako tím strelecky odmlčali, v troch predošlých dueloch ste iba raz skórovali...

„To je náš kameň úrazu, lebo sa ani do šancí  nedostávame. Predfinálna fáza, keď sa dostaneme do krídelných priestorov, je celkom sľubná, no potom nám to už absolútne nevchádza a zakončení je málo.  Takže trpíme viac vpredu ako vzadu.“

Cítite, že fanúšik ešte stojí za vami alebo je to už skôr na hrane?

„Kto chce vidieť dobrý futbal, tak na štadión príde, pričom neberie do úvahy iba to, že  je alebo nie je o čo hrať. Veríme, že divák nám zachováva stále priazeň, však nič nie je úplne stratené, teoretická šanca nezhasla a my to v podvedomí tiež tak vnímame. Neradno sa opúšťať, ale ešte musíme zabojovať. Však aj Trebišovčania chytili priaznivú šnúru, hoci boli potopení, takže prečo by sme to nemohli dokázať i my..?“