Na všetkých svätých sa neradno spoliehať

Šéfredaktor|7. máj 2019 o 09:50

J. Galko odhalil problémy v účinkovaní Tatrana

 

Pri svojej trénerskej ouvertúre na lavičke Tatrana Prešov sa Jaroslav Galko tešil z výhry na Interi, lenže vtedy iste netušil, že úspešný vstup sa zasekne. Odvtedy jeho zverenci nebodovali a v štyroch dueloch utrpeli len porážky. Tie odsunuli zelenobielych do nezávideniahodnej situácie a isté je, že prípadná záchrana v II. lige už nie je len v rukách Šarišanov. Naposledy Prešovčania nepochodili v derby v Bardejove a to bol tiež dôvod na rozhovor s koučom Tatrana.

 

Do prestávky ste udržiavali nádej na solídny výsledok, lenže potom sa zámer rozsypal. Prečo?

„Hoci sme na začiatku inkasovali gól, myslím si, že potom sme boli o čosi lepším tímom, herne sme boli kvalitnejší a dokázali sme preto aj vyrovnať. Neskôr však v druhom polčase prišiel druhý gól domácich zo štandardky. Odvtedy už boli viditeľnejší až do konca oni. Bardejov má kvalitnejší káder, pričom paradoxne mu pomáha niekoľko bývalých hráčov Prešova. Nás je málo, navyše piati hráči sú vo veku do devätnásť rokov a  nie je jednoduché pasovať sa o záchranu s mladíkmi, hoci ma milo prekvapili. Určite však bolo by to iné, keby boli pribudli dvaja-traja skúsenejší a výkonnostne zdatní borci. Stále nám ktosi vypadne kvôli zraneniu či kartám a tak tomu bolo aj v Bardejove, zase sme museli improvizovať v zostave.“

Aký je váš názor na sériu štyroch prehier v rade?

„Chlapcom nemôžem nič vyčítať, hrajú v rámci svojich možností, ale nestačí to. Škoda, že sme doma prehrali s Pohroním z pokutového kopu. Odvtedy sa to s nami vezie. Ukázalo sa, že súperi sú viac vpredu ako my, po zime, keď sa súpiska rapídne oslabila, sa to premietlo do kvality hry. Nebol dostatočný priestor na to, aby sa podarilo zaplniť veľké diery vo výkonnosti. Mimochodom, na lavičke sú dvaja balkánski legionári, lenže nemajú na to, aby hrali v druhej lige. Aj niektorí ďalší nespĺňajú primerané kritériá, ale sú tu... Aj kondične sú resty, doplatili sme na to napríklad v Bardejove či Trebišove, kde nám došli sily a súperi to využili.“

Ako vidíte šance na záchranu?

„Mám povedať pravdu? Ak budú stáť všetci svätí pri nás, tak možno sa to podarí, ale do karát by nám museli zahrať aj výsledky konkurencie – Lokomotívy Košice či Šamorína. Takže pravdepodobne je to už stratené, ale chceme napriek tomu dohrať súťaž so cťou.  Mienime nasadzovať mladíkov, škoda, že ich nie je viac súcich.“

Určite je mínusom to, že Tatran nemá domáce prostredie, je oklieštený o väčší počet svojich fanúšikov...

„Presne tak, mužstvo hrá domáce zápasy už dlho vonku a vernosť Tatranu zachováva len hŕstka ľudí, rodinní príslušníci...“

Takže sa opakuje scenár z košického futbalu, kde museli tiež padnúť na – ako sa hovorí – hubu, aby sa pozviechali.

„V Košiciach sa odrážajú od dna a to by si mali ľudia v Prešove tiež uvedomiť, že futbal je pre také mesto ako toto, veľmi dôležitý a treba, aby sa robilo inak než teraz. Lenže to je už parketa pre niekoho iného, aby sa do toho pustil po vzore Košičanov.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: