Situácia v popredí treťoligového pelotónu je nesmierne vyrovnaná a čaká sa na zakopnutie jednotlivých favoritov, čo môžu využiť konkurenti na upevnenie alebo vylepšenie si svojho postavenia. Z tohto pohľadu bolo zaujímavé sledovať, ako dopadne šláger minulého kola, v ktorom Lipany hostili Humenčanov. Domáci ŠK Odeva vyhral hladko a či to bolo také jednoduché aj na ihrisku, o tom sme hovorili s jedným z hráčov hostiteľov Jánom Dlugošom.

Mohla byť výhra i vyššia alebo ste dosiahli  gólové maximum vzhľadom na priebeh hry?

„Pomohol nám úvod, keď sme čoskoro zaznamenali dva zásahy. Potom sme hrali s úmyslom využiť chyby súpera a pokúsiť sa ho zaskočiť z brejku. Do prestávky aj hostia mali možnosti, z ktorých mohol padnúť gól, ale aj my sme tiež ešte pohrozili. Po zmene strán sme mali nahrané, preto sme sa stiahli a vyčkávali sme na kontry. Nechali sme hostí hrať, ale nepustili sme ich do žiadnej vyloženej možnosti či streleckej pozície. Z jedného brejku sme ešte náskok zvýšili na rozdiel triedy. Na konci zápasu striedajúci hráči, ktorí prišli na ihrisko, mohli pokojne pridať navyše dva-tri góly, lenže už sme nemali také šťastie v zakončení. Podstatné bolo, že sme súperovi neposkytli taký priestor, aby to zúročil na zníženie nášho náskoku.“

Takže ste súperovi vrátili požičané aj s úrokmi – narážame na prvý vzájomný zápas v tomto ročníku  úvodnom kole, keď ste v Humennom pre zmenu zase vy pomerne jednoznačne prehrali. Aký bol podstatný rozdiel medzi oboma zápasmi?

„ Aj tam sme viedli po pár minútach, ale ešte sme sa zrejme celkom neaklimatizovali po vypadnutí z druhej ligy na túto súťaž a po školáckych chybách sme inkasovali ešte do prestávky dva góly a domáci otočili priebežný stav. Na začiatku druhej časti zápasu pridalo Humenné aj tretí zásah a bolo viac menej rozhodnuté, už sme s tým nič nedokázali urobiť. Opakujem, vtedy sme urobili hrubé chyby, po ktorých sme inkasovali naozaj lacné góly.“

Odvtedy sa situácia zmenila v oboch táboroch, zdalo  sa vám, že Humenčania sú rovnako silní ako v úvode a preto ste očakávali ich väčší odpor?

„Asi áno. Doma hrali celkom dobre po krídlach, teraz sme ich dokázali eliminovať, ale možno nám značne pomohlo to, že v prvej štvrťhodine sme viedli 2:0 po rýchlych góloch. Potom sa  inak hrá tomu, kto vedie a inak aj tomu, kto prehráva.“

K úspechu ste prispeli aj vy, keď ste sa presadili po rohovom kope.

„Bol to môj druhý jesenný gól, prvý som zaznamenal proti Bardejovskej Novej Vsi a rovnako to bolo po rohovom kope. Lenže predtým som skóroval po dorážke a naposledy hlavou. Nešlo o nacvičený signál, bola to bežná štandardka, keď spoluhráči zbehli na prvú žrď a ja som skôr vyčkával v centrálnom priestore, kde ma našla lopta.“

Mali ste dva razy po sebe nepríjemných súperov – predtým ste pokorili najtesnejším rozdielom Vranovčanov. Bol to náročnejší duel ako ostatné vystúpenie?

„Ťažko povedať. Vtedy nám to nechcelo padnúť, pričom sme hrali dlho presilovku, lebo hostia mali vylúčeného hráča. Lenže sme mali problém presadiť sa proti zhustenému valu hostí, lebo deviati Vranovčania sa zatiahli pred vlastnú šestnástku a spoliehali sa na prípadné brejky. Nerozhodný stav súperovi vyhovoval, hra bola rozdrobená aj pričinením zranení hráčov, všetko sa to naťahovalo a my sme nezúročili nejaké možnosti. Napokon sme však predsa rozhodujúci zásah dali. Celkove však súper predviedol svoju silu a kvalitu.“

Kráčate plece pri pleci na špici s Tatranom, ako to vnímate?

„Nie sme z toho nejakí rozhádzaní, či nervózni. Nie sme pod takom, nikto do nás nehustí aby sme išli na postup, a to ani funkcionári ani tréneri. Naše ambície smerujú  tomu, aby sme hrali o špicu  vyhrávali zápasy, ale neznamená to, že by na nás ktosi tlačil. Hráme v pohode a ideme od zápasu k zápasu.“