Štvrtoligoví futbalisti Záhradného absolvovali jesennú časť aktuálneho ročníka matematicky na chlp presne v prvej aj druhej polovici. V prvých i druhých ôsmich kolách získali po päť výhier, po jednej remíze a zaknihovali po dve porážky. Na Humenné strácajú síce dosť bodov, ale i tak patria do užšej špičky súťaže. So zápoleniami sa rozlúčili výhrou na ihrisku Ptičieho, ktorej však predchádzal hladký debakel pod Tatrami s popradským béčkom.
Trošku sme teda pozmenili sled udalostí a vedno s trénerom ŠK Mariánom Merkovským sme sa pristavili najprv pri porážke 0:5 v predošlom súperení s FK. „V prvom rade treba vyzdvihnúť kvalitu Popradčanov. Je to suverén súťaže čo sa týka hráčskeho kádra aj herného prejavu. Mal som ho možnosť viackrát vidieť v akcii aj prostredníctvom záznamov, myslím si, že je o triedu nad ostatnými vrátane Humenného, čo potvrdzuje na trávniku. Ak porovnám naše zápasy s lídrom a s popradskou rezervou, tak bol medzi nimi badateľný rozdiel. Popradčania trénujú s áčkom dennodenne a rozdiel v trénovanosti bol očividný. To, že sme vysoko prehrali, neodzrkadľuje celkom priebeh diania, hoci domáci boli v každom ukazovateli lepší. Prehra bola však krutá, čo priznali aj hostitelia s tým, že sme im boli zdatným súperom. Mali sme smolu, že zakaždým po tom, keď sme inkasovali, prišla na našej strane tutovka, ale ani jednu sme nezužitkovali. Raz nám navyše nebol uznaný jeden zásah a v závere sme hrali vabank, na čo sme doplatili ďalšími loptami v našej sieti. Domáci tréner priznal, že v každom domácom zápase striedal po prvom polčase najmenej troch hráčov, tentoraz sa rozhodol iba pre jednu zmenu cez prestávku. Mimochodom, zaskočilo nás aj počasie, víchrica s dažďom, neboli sme na to pripravení, nemali sme sa do čoho prezliecť a okrem toho plátali sme aj zostavu. Nebudeme sa však na nič vyhovárať, víťaz proste potvrdil svoju dominanciu.“
Nebolo jednoduché otriasť sa po tejto zdrvujúcej porážke v záverečnom tohtoročnom kole na pôde nováčika. M. Merkovský si neodpustil najprv poznámku na margo technických podmienok, samotného ihriska v Ptičom: „Taký sklon, aký je na tomto ihrisku od jednej brány k druhej a smerom k postranným čiarám, som ešte nezažil. Terén nebol regulárny, bol značne podmočený. Určite takáto hracia plocha nevyhovuje ani domácim futbalistom, veď v ich strede sú viacerí známi chlapci a rozhodne sa im lepšie hrá vonku na inom teréne. Pokiaľ ide o zápas, tak vedeli sme, že domáci sú rozbehnutí, mali za sebou dva víťazné duely. Do prestávky sme však dali tri rýchle góly, hoci súper bol kvalitný. Lenže tak ako predtým v Poprade to nebolo jednoznačné, tak aj v tomto meraní síl výsledok nekopíroval celkom to, čo sa dialo v stretnutí. Duel bol otvorený, šance sa striedali na oboch stranách, na počudovanie bolo dosť samostatných nájazdov. Tentoraz sme však mali viac šťastia my. Po zmene strán sme čoskoro inkasovali, domáci dali kontaktný gól, ale držali sme ich na dištanc a nepripustili sme žiadnu drámu. Mali sme ďalšie možnosti, hoci nám vyšiel až pokus v samotnom závere. Takže zvládli sme rozlúčku, hoci - opakujem - pre domácich to bola krutá prehra,“ dodal tréner Záhradného.