Zaujímavá bilancia sprevádza dosiaľ treťoligových futbalistov Giraltoviec. Naposledy dosiahli tretie víťazstvo a zase to bolo po výsledku 1:0. Z piatich vystúpení raz remizovali, pričom aj v tomto dueli strelili iba jeden gól. Preto je skóre – vzhľadom na postavenie – naozaj paradoxne chudobné. Na druhej strane tím MFK Slovan inkasoval iba tri razy a práve dobrá defenzíva vyvažuje slabšiu koncovku.

Naposledy si Giraltovčania poradili najtesnejším rozdielom  doma s béčkom Tatrana Prešov. Vyzerá to tak, že jeden zásah je pre nich akousi pomyselnou začarovanou métou, ktorú nie a nie preskočiť. „Šance si vytvárame, snažíme sa hrať útočne, ale nemáme hrotového útočníka. Problémom je i to, že sa zranili niektorí hráči – Vojta či Dvorjak a to sa tiež premieta do slabšej efektivity,“ rozhovoril sa  tréner MFK Slovan Jozef Kukulský. Tiež súhlasil s názorom, že odchod Digoňa do Vranova je citeľnou stratou a nedá sa takáto absencia raz-dva zaceliť. „Nie je jednoduché nahradiť takéhoto hráča. To si musia uvedomiť aj fanúšikovia, jeho góly nedokážeme momentálne vyvážiť. Preto musíme byť trpezliví. Dá sa všeličo nahradiť, ale gólovú porciu daného hráča nie.“

J. Kukulský však pripomenul aj to, že je šťastný, že mužstvo vyhráva aspoň 1:0, lebo to je dôkazom defenzívnej spoľahlivosti a organizovanosti. „Treba si uvedomiť, že takáto výhra je najťažšia, lebo deväťdesiat minút musí byť mužstvo v strehu a neustále pracovať na doraz. Vážim si, že chlapci dokážu takéto duely ustáť.“ Zvedaví sme boli na jeho názor na ostatné meranie síl. Naznačili sme mu, že zrejme istou výhodou bolo, že v tíme hostí nebolo veľa áčkarov. „Nemyslím si, že by to bola nejaká naša výhoda.  Chlapci z devätnástky sú zohraní,  mladí a behaví, dokázali, že majú kvalitu. Viete, niekedy hráči z prvého tímu sú urazení, že sa nedostali do áčka a musia hrať za rezervu. Naopak, mladíci sa chcú vytiahnuť. To ukázali aj u nás, predviedli  bezpochyby svoju kvalitu hlavne smerom dopredu a v organizácii hry. Tento súper má patričný potenciál. Hralo sa obojstranne útočne, šance mali oni aj my. Neboli sme lepší, ale skôr šťastnejší. Keby hostia mali iný vek a boli by vyhranejší, iste by podobné tutovky premenili.“ Bola to teda konfrontácia celkov disponujúcimi mladými borcami, hralo sa otvorene, hore-dolu.

Pristavili sme sa aj pri doterajšom priebehu diania a tréner načrel aj do obdobia, keď prišiel k tímu. „V júli sme mali päť prípravných duelov a tri majstrovské. Bola to zaberačka, ale teraz z toho trošku i ťažíme, lebo chlapci disponujú zápasovou kondíciou a sú rozohraní. Len škoda, že nás je naozaj málo. Pokiaľ ide o domáce zápasy, tak spomenul by som fakt, že vždy sa v Giraltovciach hralo súperom ťažko. Teraz to už celkom tak nie je, chlapci sú trošku inak nastavení, suverenita a agresivita opierajúca sa o vlastné prostredie až tak nefunguje. Doma treba tvoriť, hrať útočne a keďže nám ešte stále chýba ofenzívna kvalita, tak máme na čom popracovať. Ide o zlepšenie efektivity, odvahy, aby sa chlapci nebáli hrať smelšie smerom dopredu. Chýba nám ešte dôslednejšia predfinálna a finálna fáza,“ dodal tréner J. Kukulský a zmienil sa i o tom, že stále viac čaká od Kuriplacha a Čurlíka.