Obrovská úľava sa zračila  v tvárach prvoligových futbalistov Tatrana Prešov po skončení zápasu so Senicou na štadióne NTC v Poprade. Bodaj by nie, veď na jar vyhrali po prvý raz, celkove v ročníku iba tretí raz a dlhá pauza od predošlého trojbodového zisku zanechala negatívne stopy na psychike zelenobielych. Dokonca sa Šarišania priblížili na dohľad predposledným Zlatým Moravciam-Vrábľom, hoci treba brať do úvahy aj to, že majú na konte o zápas viac, ako ich rival v boji o dno pelotónu.

Istotne však tento úspech nakopne zdecimovaný kolektív vedený trénerom Miroslavom Jantekom. Hoci treba zopakovať skutočnosť, že elitu nikto neopustí, predsa každý športovec nerád prehráva a pozerá sa súperom na chrbát. Práve uplynulá výhra by mala pokropiť odhodlanie východniarov ďalšou spŕškou nadšenia a elánu. Tak ako sa Prešovčania predtým dušovali, že konečne musia vyhrať, tak to i dokázali. Pritom Seničania neboli ledabolým rivalom a zdobila ich výborná jarná séria, v ktorej vyčnievalo tiež to, že málo gólov inkasovali a získali za kratší časový úsek takmer toľko bodov čo vlani v jeseni.

Pravda, všetko sa mohlo zase vyvíjať inak, keby v úvode prvého polčasu a potom aj po zmene strán nepredviedol vynikajúce zákroky brankár Jozef Talian. Vôbec gólmani Tatrana sú naozajstnými osobnosťami na svojom fleku a je jedno či chytá Talian alebo Ferenc. V doterajšom priebehu jarných zápolení vytiahli niekoľko excelentných zákrokov a veľkou mierou sa zaslúžili o to, že Prešovčania neinkasovali ešte viac gólov. Tak tomu bolo i proti Záhorákom, keď skúsený ochranca svätyne pokazil rodiacu sa radosť hosťom po situáciách, ktoré naozaj volali po góle. Práve svojou pohotovosťou a bezchybným vykrývaním priestoru sa presadil zoči-voči protihráčom, ktorí sa už-už chystali poslať loptu za jeho chrbát.

Pravda, J. Talian obrátil pozornosť najprv na výkon mužstva: „Sme radi za tri body a určite takýto darček potešil. Verím, že to tímu pomôže v ďalšej snahe v zostávajúcom priebehu ročníka.“  Zaujímalo nás, ako videl dve stopercentné možnosti hostí, pri ktorých vynikol. „Boli to nájazdy a bolo fajn, že som strelcom zmenšil strelecký uhol a odvrátil pohromu. Neinkasovali sme a, naopak, skórovali sme my, čo sa ukázalo ako rozhodujúce z hľadiska výsledku. Bola to práca celého tímu.“ Pokiaľ ide o situáciu po zmene strán, keď sa jeden z hráčov Senice ocitol zase v jeho bezprostrednej blízkosti, treba dodať, že tomuto momentu predchádzal nie najlepší odkop od vlastnej bránky práve v podaní gólmana Tatrana. Čo mu však nevyšlo vtedy, to bravúrne zvládol pri „reparáte“. „Terén nebol najlepší, bol klzký a okrem toho Seničania majú kvalitu, využili každý moment na brejky. Neustále hrozili a preto bola potrebná trpezlivosť, no šťastie sa priklonilo na našu stranu.“ Mimochodom, v predošlých vzájomných zápasoch sa zrodili odlišné výsledky. Doma bola najprv hladká prehra, potom na senickom štadióne sa zase zrodila remíza. „Nikdy to neboli ľahké zápasy a aj teraz sme sa chystali na to, že to bude náročné, lebo súper na jar výborne šliapal. O to viac sme hrdí, že sme dominovali. V taktike sme sa spoliehali na poctivé plnenie defenzívnych činností a nechceli sme nechať konkurenta, aby sa dostal do šancí. Na protiútoky máme kvalitných borcov – či už Peťa Katonu, Davida Leška či Lukáša Kubusa a to sme mienili zúročiť,“ priblížil zámer najskúsenejší jednotlivec v základnej zostave Tatrana Jozef Talian.