S nepríjemnou sprchou sa museli vyrovnať prvoligoví futbalisti Tatrana Prešov v uplynulom kole v prostredí Zlatých Moraviec-Vrábľov. Nekompromisný výprask od domácich otriasol sebavedomím zelenobielych, ktorí sa ocitli zase na dne pelotónu a teraz už musia naozaj ukázať bojovného a herného ducha, aby sa spamätali a pokúsili sa predbehnúť rivala zo Senice. Predposledná pozícia v tabuľke je žiaduca aj preto, že v prípade niektorých okolností bude znamenať automaticky záchranu medzi elitou, lebo sa povráva aj to, že mužstvo, ktoré skončí na jedenástej priečke, nebude musieť hrať automaticky baráž s druhým najlepším druholigistom. Lenže to je ešte v rovine teórie.

Určite momentálne na to samotní hráči ani veľmi nemyslia, skôr ich zaujíma to, ako sa dostať cez Záhorákov. Kým donedávna ešte snívali o možnosti na predbehnutie práve Zlatých Moraviec-Vrábľov, momentálne ich pozornosť púta iba predposledný flek v pelotóne. „Keby sme boli naposledy uhrali tri body, tak ešte by sme mali šancu preskočiť kolektív FC ViOn, ale takto sa treba koncentrovať na zvyšné tri zápasy s tým, aby sme bodovali a dohnali malú stratu na nášho konkurenta,“ rozhovoril sa kapitán Tatrana Martin Luberda. Kým Seničania sa nechali počuť, že po výhre v Michalovciach mali naprieč Slovenskom radostnú cestu, východniari boli na tom opačne. „Bola to ťažká cesta domov.“ Čo spôsobilo, že Šarišania dostali „deku“? „Prespali sme prvý polčas,. V druhom bolo náročné stratu dobiehať, hoci sme otvorili našu hru v snahe niečo urobiť s výsledkom. Lenže prišli ďalšie zásahy domácich a zlý výsledok bol na svete. Hoci pravdu povediac nemuselo to byť ani zďaleka také jednoznačné, lebo sme mali aj my niekoľko solídnych možností na skórovanie. Niektoré príležitosti boli vyložené, ale nepresadili sme sa, preto sa zrodila potupná porážka." Po druhom góle FC ViOn hostia preskupili svoje rady v snahe zastaviť aktivitu súpera, ale nepomohlo to. „Viac sme útočili, aby sme čím skôr strelili kontaktný gól, čo sa skoro aj podarilo. Hošek mal vyloženú tutovku, lebo išiel sám na gólmana. Keby sme dali na 2:1 z pohľadu hostiteľov, ktovie, ako by sa zápas vyvíjal. Možno by sme si trúfli aj na bodový zisk.“

Vonku je koncovka Prešovčanov dlhodobo chabá a hoci hráči vedia, že si nevypracujú neúrekom možností, predsa v rozhodujúcej chvíli sú babrácki. „Zopárkrát prihrávky presvišťali cez päťku, ale nikto si nenabehol , nenastavil nohu, aby dorazil loptu do siete. Škoda.“ Hoci domáci tréner Jarábek chválil Prešovčanov za otvorený prístup a za to, že to nezabetónovali ani za nepriaznivého stavu, no predsa to bola len cena útechy v podaní domáceho kouča. „Hrali sme iba s tromi obrancami, vsadili sme na vabank, ale zmenu nepriaznivého stavu to nespôsobilo. Naopak, domáci mohli dať aj ďalšie góly.“ Zlaté Moravce-Vráble sa dostali z obkľúčenia série bez výhry, škoda, že si to odniesol práve Prešov. „Urobili sme individuálne chyby, to nepopieram, ale ako všetci vyhrávame, tak aj všetci prehrávame,“ dodal skúsený obranca, ktorý na margo dlhodobej neschopnosti Tatrana obstáť na tomto ihrisku riekol:  „Ťažko sa vyhovárať na nejaké okolnosti. Keby sme pristúpili inak k zápasu a premenili aj šance, tak sme mohli ísť domov radostnejší. Vonku sa hrá všade ťažko, takže netreba robiť z tohto ihriska nejakého strašiaka.“  Keď sa Prešovčania dopočuli výsledok zo Zemplína, zostali ako obarení. „To nás ešte viac mrzelo.“

Nuž, Šarišania sa musia nachystať na záverečný finiš. „Treba vložiť do hry všetko a uvidíme, čo to prinesie. Všetci pracujeme tvrdo na tom, aby sme sa zachránili,“ dodal M. Luberda, ktorý v predošlých troch zápasoch absentoval pre zranenie stehenného svalu. Teraz sa tešil na to, že konečne pomôže kolektívu aj s kapitánskou páskou, ale aj z jeho zámeru urobiť priaznivý rezultát , žiaľ, zišlo.