Vízia ho okamžite chytila za srdce

Šéfredaktor|1. feb 2019 o 11:35

J. Giertl sa teší, že bude chytať za svoje mesto

 

Vrátiť sa po takmer jedenástich rokoch do takmer materského klubu nie je každodenná udalosť. Určite sú to zaujímavé pocity pre takého hráča a Jakub Giertl (naznačil, že v názve klubu chýba akurát číslo1.), ktorého sme oslovili, to ani netajil. Hoci vymenil druholigový Trebišov za treťoligový FC Košice, má veľkú radosť z nového prostredia, v ktorom však našiel plno známych.

 

Spomínali ste, že sa tešíte z toho, že ste v Košiciach a môžete hrať za svoje mesto. Odišli ste ako 21-ročný do Poľska, potom ste strávili pár rokov  Lokomotíve Košice a naposledy ste absolvovali tri sezóny v Trebišove. To je dôkaz, že nemeníte podchvíľou farby dresu a iste aj tento príchod mal svoje logické opodstatnenie.

„V novembri mi končila zmluva, rátalo sa so mnou aj na ďalšie obdobie. Lenže z Košíc sa mi ozval Pali Turczyk . Predstavil mi víziu klubu, veľmi sa mi zapáčila. Hlavne to, aby sa košický futbal dostal znovu na primeranú výkonnostnú úroveň. Pokiaľ ide o mňa, nedal som hneď odpoveď, čakal som na vyjadrenie Slavoja. Nechcel som odísť len tak, bez nejakého vysvetlenia. Lenže mínusom v tomto rozhodovaní bolo, že pán Gazdag skončil ako prezident, naňho mám výborné spomienky, lebo to bol zapálený človek, ktorý splnil to, na čom sa dohodol s hráčmi. Po vari dvoch týždňoch mi predstavitelia trebišovského futbalu nedokázali povedať, čo bude ďalej. Nebol tréner, nebol ani tréner brankárov... Na druhej strane v košickom FC všetko fungovalo ako má a vedelo sa, čo chce klub neskôr a postupne dosiahnuť. Navyše pre odchod som a rozhodol i preto, že som sám cítil, že potrebujem už zmenu.“

Takže Slavoj už nevyvinul nejakú snahu, aby ste zotrvali v jeho radoch?

„Ja som už bol rozhodnutý, hoci som očakával, že ma Zemplínčania ešte niečím presvedčia, no sami nevedeli, čo bude o mesiac-dva. Naopak, v FC je všetko dané a jasné, sú nastavené ciele. Opakujem, pre mňa ako Košičana je radosť hrať pre svoje mesto.“

V Trebišove ste mali za svojho pôsobenia výborné obdobie, takže zostali iste aj pekné spomienky...

„Prvý rok a pol bola neskutočne výborná partia. Viacerí  z nás chodili do roboty, ale keď sme sa stretli na tréningu, všetko z nás opadlo. Rozumeli sme si na ihrisku i mimo ho. Pritom aj keď sme postúpili, nemali sme nejaký výnimočný káder, ale všetko to bolo o fantastickej partii. Takže to išlo samé od seba, prišli preto aj výborné výsledky.“

„Neskôr sa to zmenilo?

„Pomenil sa káder, odišiel napríklad Tomáš Opiela a niektorí ďalší, čo pomohli vybojovať postup a to trošku naštrbilo atmosféru. Nebolo to ideálne, neskôr prišla spolupráca s Michalovcami, ale to má tiež svoje negatíva. Zažil som to aj v Lokomotíve. Preto to bolo také kostrbaté... Prvý polrok v druhej lige sme sa v minulom ročníku len hľadali, no jar vypálila vynikajúco. Avšak naposledy v jeseni  to zase nešlo. Odišli chlapci zo základu,  bolo nás  málo.“

Takže ste sa ocitli v úplne inej situácii – namiesto boja o záchranu vás čaká postupové ťaženie. Ako vnímate vašu pozíciu v bráne?

„S Gejzom Pulenom som sa už pred rokmi, keď som bol mladé ucho a účinkoval v košickom béčku stretával, no Gejza vedno s ďalšími matadormi bol vtedy pri trénerovi Kozákovi a trénerovi brankárov Semanovi. Preto pred pár týždňami, keď sme mali tréning, sme na to vedno zaspomínali. Myslím si, že  medzi nami nebude problém. Sme natoľko skúsení a vieme, že či bude chytať jeden alebo druhý, tak navzájom si dožičíme úspech a budeme si držať prsty. Hoci zdravá športová rivalita, pravdaže, musí byť. Na prvé miesto treba klásť úspech tímu a koho tréner určí, ten bude chrániť našu svätyňu.“

Určite vaša aklimatizácia prebehla hladko vzhľadom na to, že  ste poznali väčšinu terajších spoluhráčov.

„Samozrejme. Približne 75 percent mužstva som poznal a chlapci ma prijali naozaj pekne.“

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: