Spanilú jarnú jazdu predviedli druholigoví futbalisti Trebišova. Hoci po jeseni to s nimi nevyzeralo ružovo a mnohí ich pasovali medzi kandidátov na vypadnutie, Zemplínčania sa vzchopili a predviedli výborné výkony. Veď z úvodných desiatich zápasov iba raz prehrali – aj to s lídrom súťaže zo Serede, pričom v ôsmich dueloch po sebe nenašli premožiteľa. Akurát v závere si trošku pošramotili renomé tromi prehrami v sérii.

Takže ste aj privítali záver ročníka? - opýtali sme sa kapitána tímu Jaroslava Kolbasa: „Nuž, niektoré úseky boli nahustené, hlavne v apríli boli viaceré anglické týždne po sebe a tie dali zabrať, preto to bolo náročné. Takže koniec prišiel vhod aj preto, že nemáme široký káder.“ Zaujímalo nás, čím si tento hráč vysvetľuje tri prehry v závere sezóny: Bolo to tým, že klesla motivácia po tom, čo bolo isté, že Trebišov zostáva v II. lige? „Nemyslím si, že by sme už menej bojovali, ale odohrali sme smoliarske duely, pričom hlavne v Komárne to bolo vyrovnané a prehrali sme po prísne nariadenej penalte proti nám. Akurát domáce vystúpenie s Novým Mestom nad Váhom sme neodohrali kvalitne. Možno aj preto, že nám dochádzali sily z predošlého nabitého programu. Škoda, bodov mohlo byť aj viac, ale hlavný zámer sme dosiahli. Preto sme spokojní.“

Rozlúčku absolvoval Slavoj na pôde Skalice, ktorá sa hotovala na baráž o postup so Senicou. „Išli sme s tým, že si to chceme užiť, ale vedeli sme, že nás čaká silný rival, ktorý doma nestratil ani bod. Zase sme mali aj smolu, lebo bolo to vyrovnané, bez šancí a domáci sa zase dostal na koňa znovu po prísne odpískanom pokutovom kope. Cez prestávku sme s tým chceli niečo urobiť, ale po zmene strán sme inkasovali druhý gól a to nás zabrzdilo. Je však pravda aj to, že Záhoráci majú vyspelý káder, o čom svedčí ich postavenie, takže veľa nám toho nedovolili. Hoci sme sa snažili niečo vymyslieť, predsa proti koncentrovanej a prehustenej obrane to bolo náročné.“ Predtým v jeseni doma východniari tiež nevyhrali, len remizovali, ale podali lepší výkon. „Šancí bolo aj vtedy menej, ale urobili sme viac pre lepší výsledok. Bol to určite kvalitnejší výkon než naposledy.“ Inak, v ostatných dueloch dva razy proti Trebišovu súperi kopali dva pokutové kopy. „Nechcel by som sa k tomu nejako bližšie vyjadrovať, ale nebolo to poľavením v obrannej činnosti a menšou hernou disciplínou. V Komárne domáci nemali šance, lebo sme ich do nich nepúšťali, no predsa sme inkasovali. To bolo mrzuté.“

Raz sa šťastena prikloní na jednu stranu, inokedy na druhú. Podstatné je, že Trebišovčania už skôr dosiahli cieľ a vybojovali si príslušnosť v II. lige aj v ďalšom ročníku. Čomu J. Kolbas pripísal úspešné ťaženie? „Jednak sme boli viac oťukanejší a vedeli sme, čo nás čaká. Vlani v lete skok z tretej do druhej ligy bol obrovský a preto sme v jeseni veľa bodov postrácali chýbajúcimi skúsenosťami. V zime sme boli odhodlaní, nabudil nás aj príchod nového trénera a všetci sme makali naplno. V Liptovskom Mikuláši sme v premiére vyhrali a viezli sme sa potom na úspešnej vlne. Bola to zásluha celého klubu, všetko klapalo počnúc partiou v šatni a končiac podmienkami, prácou funkcionárov a zástojom vedenia klubu, sponzormi, materiálnym zabezpečením. Klobúk dolu pred prácou funkcionárov, všetko šliapalo ako malo.“