V Egypte sa už šesť rokov hrá bez divákov

Šéfredaktor|25. jan 2018 o 00:00

Roman Berta bol pod pyramídami celý rok asistentom Františka Straku.

Slovenských trénerov je v zahraničných najvyšších súťažiach poskromne. Vedeli ste napríklad, že máme svojho zástupcu aj v Egypte? Celý uplynulý rok robil Košičan Roman Berta asistenta známemu českému trénerovi Františkovi Strakovi v dvoch kluboch pod pyramídami. Trojlístok v lete doplnil ďalší bývalý reprezentačný brankár Ladislav Maier.

(Zdroj: rb, Autor: rb)

Roman Berta po prvý raz spolupracoval s Františkom Strakom v roku 2010 v Ružomberku, nasledujúci rok boli spolu v poľskej Arke Gdyňa. Hoci boli stále v kontakte, na päť rokov sa ich cesty rozišli. Keď Straka dostal ponuku pôsobiť v Egypte, oslovil práve Romana Bertu. „Medzi sviatkami som mal na rozmyslenie jeden deň a od začiatku januára sme už trénovali,“ spomína si na začiatok egyptskej misie 52-ročný rodák zo Sečoviec. Jarnú časť minulej sezóny strávili v klube Ismaily SC, kde nahradili Francúza Sébastiena Desabreho, ktorý sa stal trénerom Ugandy. S klubom skončili na 6. mieste. Po sezóne im skončili kontrakty, no odozva na ich prácu bola veľmi dobrá, takže v talóne už mali ponuky z iných klubov. Nakoniec sa rozhodli pre klub Smouha SC. Počas jesene sa s ním pohybovali medzi druhým a šiestym miestom. Po 11. kole však došlo k prekvapujúcej situácii.

Smouha SC je najväčšia telovýchovná jednota v druhom najväčšom meste – štvormiliónovej Alexandrii. Má 250 000 členov v rôznych športoch, medzi ktorými je aj jazdecké pólo! Ďalšími veľkými klubmi v meste sú Ittehad a El Raja, ktoré hrajú tiež najvyššiu súťaž.

V októbri volili nový výbor telovýchovnej jednoty. Starý prezident síce zostal, no kým v starom výbore ho podporovali šiesti výborníci, v novom už iba dvaja a ocitol sa v menšine. Po domácej remíze s Ittehadom sa členovia zrazu začali búriť, prečo má klub európskych trénerov, keď môže mať arabských. „Prehlasovali prezidenta klubu, ten už nemohol nič robiť, len nás odvolať. Výsledky ich nezaujímali, jednoducho vedenie telovýchovnej jednoty sa rozhodlo, že chce mať domácich trénerov.“ Od začiatku decembra sa teda vrátili domov.

Mimochodom, v 18-člennej egyptskej Premier League hrá presne polovica tímov z Káhiry. Treba si však uvedomiť, že hlavné mesto má 17 miliónov obyvateľov, takže jednotlivé miliónové štvrte majú svojich zástupcov.

 

(Zdroj: rb, Autor: rb)

PRÁZDNE ŠTADIÓNY

Pýtať sa na návštevnosť je úplne zbytočné. Už päť rokov... Nie preto, že každý jeden zápas vysiela jedna z troch televízii v priamom prenose, ale jednoducho ľudia na štadióny nechodia. Majú zákaz! Dôvodom je najväčší masaker v dejinách egyptského futbalu. Vo februári 2012 po zápase Al Masrí – Al Ahlí zaútočili domáci fanúšikovia na hosťujúcich a výsledkom besnenia bolo 74 mŕtvych! O päť rokov neskôr súd potvrdil rozsudok smrti nad 11 obžalovanými za vraždu. Piatim vymeral 12 rokov väzenia. „Vláda zakázala návštevy na futbalových štadiónov. Tento stav trvá už šesť rokov. Veľké štadióny tak zívajú prázdnotou.“

Nastáva tak situácia, ktorá nemá obdobu nikde na svete. Atmosféra zo zápasov sa preniesla na tréningy. Na tie je totiž vstup povolený. „Keď sme mali tréning na hlavnom štadióne, neraz sa stalo, že prišlo aj 2000 ľudí. Po každej tréningovej akcii aplaudovali, vykrikovali mená hráčov a trénerov. Hráči po tréningu potom pred fanúšikmi absolvovali klaňačku a ďakovačku,“ opisoval zážitok, ktorý sa len tak hocikde nevidí, Roman Berta.

 

(Zdroj: rb, Autor: rb)

ESKORTA PRED ZÁPASOM i PO ŇOM

Všetky rizikové zápasy sú pod ostrahou bezpečnostných zložiek. V praxi to podľa Romana Bertu vyzerá tak, že 40 km pred štadiónom čakajú na autobus policajti a vojaci, ktorí výpravu sprevádzajú až na štadión. To isté sa deje aj po zápase, ale opačným smerom. „Obrovská rivalita panuje medzi klubmi Ismaily, kde sme pôsobili, a najpopulárnejším, 39-násobným majstrom Al Ahlí. Napríklad domáci zápas sme z bezpečnostných dôvodov ani nemohli hrať na vlastnom štadióne. Hrali sme ho v meste Suez, ktoré je vzdialené 80 km. Nik sa nepýtal, prečo a začo. Tak bolo rozhodnuté a oba tímy to rešpektovali. Prišli tam, odohrali bezgólový zápas pred prázdnymi tribúnami a vrátili sa domov. Samozrejme, 50 km pred Suezom čakala na oba autobusy po zuby ozbrojená eskorta. Čo čert nechcel, počas cesty sa otvoril kufor na autobuse. Šofér zastal, aby nepostrácal veci. Kolóna okamžite zastala, všetci vyleteli z áut so samopalmi, čo sa deje. Kým domáci to brali ako normálnu vec, my sme iba pozerali cez sklo autobusu, aké manévre nastali.“

 

(Zdroj: rb, Autor: rb)

MODLITBA CEZ PRESTÁVKU

Inak, kluby, ktoré majú tréningové centrá, majú špičkový trávnik na hlavnom štadióne. Ktoré ho nemajú, na trávniku je to badať. Egypťania sú technicky veľmi dobre vybavení a hlavne rýchli. „Nedostatky majú v technicko-taktických a systémových veciach. Ako a kde sa majú hráči pohybovať, ako si otvárať priestor a hlavne ako sa pohybovať bez lopty. Egyptská liga je však najkvalitnejšia na kontinente.“

Nielen hráči musia rešpektovať trénerov, v niektorých situáciách to platí aj opačne. „Musíme rešpektovať ich náboženstvo. Počas polčasu si hráči kľaknú smerom na východ a modlia sa v šatni. Trvá to päť minút, až potom im môžeme vysvetľovať, čo od nich požadujeme v zápase.“

Hráči si veľmi vážia, že môžu hrať futbal. Niektorí sú živiteľmi ďalších členov rodín. Na tréningu nič neodfláknu a veľmi bojujú o to, aby sa z 30-členného kádra dostal do 18-člennej nominácie na majstrovský zápas. „Bežní ľudia zarábajú 400-500 dolárov. Hráč môže zarobiť aj 4-5-krát viac. Ak dostane 300 dolárov ako prémiu za vyhraný zápas, tak na takúto sumu musí jeden človek chodiť mesiac do roboty. Nastala aj taká situácia, že jeden hráč prišiel na sústredení za nami a poprosil nás, či by sme ho mohli pustiť domov. Keď sme sa spýtali kvôli čomu, odpoveď znela, že potrebuje odniesť mame peniaze, aby mala z čoho žiť. Po dvoch hodinách bol naspäť.“

 

(Zdroj: rb, Autor: rb)

FUTBALOVÝ BOOM

Egypt hral dlhé roky svoje domáce zápasy na stotisícovom Národnom štadióne. To však už neplatí. Postavili nový moderný 86-tisícový národný stánok 25 km od Alexandrie, kde hrá svoje domáce zápasy aj Smouha SC. Štadión je situovaný tak, že iba 10 km od neho je letisko.

Medzištátne zápasy môžu fanúšikovia navštevovať. „Vtedy nastáva totálna zápcha v celom meste. Už deň pred zápasom prúdia tisíce ľudí k štadiónu a spia pred ním. Na zápas s Ugandou sme cestovali 40 km tri hodiny.“

V Egypte je futbalový boom. Krajina sa po 28 rokoch predstaví na MS. V rozhodujúcom zápase proti Kongu (2:1) sa blysla najväčšia hviezda Mohamed Salah z FC Liverpool.

 

(Zdroj: rb, Autor: rb)

PREJEDENÝ SLADKOSŤAMI

Keďže v Egypte sa nepije alkohol, jednotlivé sviatky futbalistov sa riešia tortami. „To sú tortiská. Pomaly ako stôl. Všetci sa pred nimi fotia a potom si ich delia. To isté nasleduje aj keď niekto odchádza z klubu. Mimochodom, Egypťania volajú torta taktiež torta. Bežne aj k jedlám podávajú zakaždým sladkosti i sladké nápoje. Sladkého mám vyše hlavy,“ smial sa Roman Berta.

 

(Zdroj: rb, Autor: rb)

DEMONŠTRÁCIA ZA TRÉNEROV

Egyptskí fanúšikovia majú horúcu krv a tá rýchlo vzkypí pre sebemenšiu zámienku. Napríklad aj preto, že vedenie klubu Ismaily sa po jarnej časti sezóny nedokázalo dohodnúť na pokračovaní kontraktu s česko-slovenskou dvojicou trénerov. „My sme vlastne skončili už štyri kolá pred koncom minulej sezóny. Nemali sme šancu hrať poháre, preto sa prezident rozhodol, že mužstvo povedie tréner, ktorý pri ňom bude aj v novom ročníku. Fanúšikovská obec sa zmobilizovala a začali protestné akcie pred štadiónom, pochod cez mesto, dva dni demonštrovali kvôli tomu, že sme skončili v klube. Keď sme sa posledné dva dni išli prejsť na korzo, ľudia nás zastavovali, aby nás pozdravili, urobili si fotografiu. Na križovatke zastalo auto, vyskočil chlapík, aby sa s nami odfotil a vôbec ho netrápilo, že zastavil dopravu.“

Roman Berta zatiaľ nevie, kde bude najbližšie pôsobiť. „Dostali sme už aj jednu ponuku z Vietnamu, ale nedohodli sme sa na podmienkach. Máme niečo rozpracované, no ešte nič konkrétne, uvidíme,“ dodal slovenský tréner.

Súvisiaci obsah

Nachádzate sa tu: