Nie je príjemné zimovať na poslednej priečke. Už aj preto, že podchvíľou sa do mysle zainteresovaných vkrádajú myšlienky o tom, čo príde na jar a o starostiach, ktoré čakajú na tím pri záchranárskych prácach. Aj o tom sme hovorili s kapitánom druholigového Trebišova Ľubomírom Korijkovom, ktorý v lete prišiel z Bardejova a  v priebehu jesene prevzal kapitánsku pásku.

Už ste mali niekedy predtým skúsenosti s touto rolou?

„Nie, toto bola moja premiéra. Či mám na to predpoklady, to neviem  posúdiť, bol by som rád, keby to tak bolo, ale určite som zástancom toho, že čo poviem, to platí. Avšak myslím si, že nie je až také podstatné, kto je kapitánom.“

V ostatných sezónach ste vystriedali tri druholigové tímy. Ak to porovnáte, vyskytlo sa niečo podobné vo všetkých kluboch?

„Azda to, že všade som mal kamarátov a stretol som pozitívnych ľudí. Lenže kluby nemajú dlhodobé vízie a nejakú stabilitu, akurát v Trebišove to pociťujem. Nejaký náznak bol predtým v Lokomotíve Košice, to bola moja srdcovka a možno by som tam zostal do konca kariéry, lenže  nevyšlo to a zrútilo  sa to zo dňa na deň, čo ma dosiaľ mrzí. Na margo striedania klubov v krátkom časovom slede iba toľko, že hoci to nevyzerá možno pre hráča najlepšie, rozhodol som sa  takto a za svojimi rozhodnutiami si stojím. S odstupom času to vnímam, že som urobil dobré kroky.“

Váš názor na dianie v Slavoji v jeseni?

„Mrzí ma, ako sa to vyrysovalo, lebo podmienky sú naozaj výborné, ľudia vo vedení klubu sú príjemní a všetko funguje ako má. Máme naozaj dobré mužstvo, len to výsledkovo nevychádzalo.“

Čo chýbalo hlavne k tomu, aby ste neboli poslední?

„Nechcem, aby to vyznelo, že sa vyhováram, ale rozhodne to bolo domáce prostredie. Pre mužstvo, ktoré je zvyknuté na svojich fanúšikov a ich mocnú podporu, je to obrovský hendikep. Okrem toho sa do výsledkov premietol aj nedostatok skúseností uhrať daktoré zápasy viac takticky. Nedokázali sme odložiť emócie, aby  sme hrali viac s chladnou hlavou v rozhodujúcich pasážach. Bolo to neraz o maličkostiach a tie v tejto súťaži podmieňujú úspešnosť a neúspešnosť účastníkov. Súťaž je nesmierne vyrovnaná a náročnejšia než predtým.“

Ešte ste si všimli daktoré detaily?

„Neraz sa menila aj zostava, kým sa našlo ideálne zloženie a obsadenie postov, my, hráči, sme sa hľadali.“

V závere ste chytili dobrý vietor do plachiet, bolo to iba tým, že ste hrali na svojom štadióne?

„Forma prišla v hodine dvanástej a naši diváci nám nesmierne pomohli, boli naším motorom. Sme zvyknutí na svoje ihrisko, nemuseli sme sa nikam presúvať, takže viac  pozitívnych okolností  nám zahralo do karát.“ 

Úvod súťaže pritom vyzeral sympaticky a sľubne. Prečo prišiel neskôr zlom?

„Naozaj vstup bol dobrý, aj herne sme boli ambiciózni a v šatni sa objavili reči o tom, že si môžeme trúfať na hornú polovicu tabuľky. Inak, stále to platí, len výsledkovo to nezodpovedá našim predstavám... Veľmi sme zhoreli v zakončení, efektivita bola katastrofálna a veľakrát sme umreli na krásu.“

Bol nejaký zlomový zápas?

„Po sérii nezdarov, keď sme nedokázali uhrať ani bod, sme si príčiny rozoberalí v šatni a hovorili, že horšie to už azda nemôže byť. Potom sme cestovali do Liptovského Mikuláša a zahrali sme tam doslova fantasticky. Prístup a nasadenie boli na maximum. A hoci sme sa nevyhli aj chybičke, predsa to bolo naozaj povzbudivé a od tohto momentu sme sa odrazili.“

Ako vidíte jarný scenár?

„Máme výhodu v tom, že viac zápasov hráme doma. To je mimoriadna devíza a verím, že tieto duely dopadnú v náš prospech. Nie je taký súper, s ktorým sa nedá hrať vyrovnaná partia. Na našom štadióne sme naozaj silní a myslím si, že na jar to znovu umocníme.“