Ešte nedávno bol futbal výhradne mužským športom. Dnes však už často vídavame nielen na ihrisku, ale aj na lavičkách futbalových tímov, najmä tých mládežníckych, aj ženy. A treba povedať, že sú prínosom. Jednou z mladých, úspešných tréneriek je aj Katarína Chovancová. Svoje futbalové curriculum vitae zhrnula takto:

“Pochádzam z Čečejoviec, neďaleko Košíc. Gymnázium i vysokú školu som vyštudovala v Košiciach. V rámci PhD. som sa zameriavala na oblasť sociálno-právnej ochrany detí. Konkrétne, zlepšeniu procesu úpravy rodičovských práv a povinností ku maloletému dieťaťu počas rozvodu manželstva na Slovensku. Mala som v pláne študovať šport, avšak kvôli skorému zraneniu som si vybrala iný odbor. Ten mi je taktiež veľmi blízky. Napriek tomu, osud ma predsa nechal pri športe, no zo štúdii využívam množstvo poznatkov pri práci s deťmi. S futbalom som začínala v rodnej dedine v Čečejovciach. Následne sme so spoluhráčom dostali pozvánku do letného futbalového tábora, ktorý organizoval pán Szénay. Odtiaľ moje kroky viedli do ženského klubu Olympia Košice. Tam som hrávala za žiačky pod vedením pána Kolesára. Žiaľ, klub z dôvodu nedostatočných podmienok zrušili. Po oslovení pánom Čečkom a  Štefanom som prestúpila do Humenného. V Humennom sme zažívali pekné obdobie. Podarilo sa nám dosiahnuť pekné úspechy a viaceré sme sa dostali do výberu VsFZ. Medzitým som bola aj na hosťovaní na sezónu v klube Ajax Pakostov pod vedením trénerov Rácza a Lukčíka. Už v momente, keď som hrávala za žiakov, sa mi stal nepríjemný úraz (roztrhnutý krížny väz + meniskus), ktorý ma sprevádzal celú dobu. Následne som absolvovala operáciu vo viere, že sa na ihrisko vrátim. Žiaľ, hrávať sa mi už nepodarilo a musela som skončiť s futbalom.”

Ako ste sa dostali k trénerskej práci?

“Po operácii o rok neskôr v roku 2016 som začala viesť futbalový krúžok na ZŠ Čečejovce. Následne sa mi ozval cez sociálnu sieť Daniel Štuller, prezident CFT Academy, že v Košiciach idú do spolupráce s futbalovou akadémiou Benecol Košice, a či by som sa nechcela pridať. Začínala som s chlapčenskou kategóriou U7. Následne som dobrovoľne chodievala na dievčenské turnaje s CFT Academy. Vyskytla sa možnosť - najprv dobrovoľne - pôsobiť pri výberoch VsFZ a ďalších aktivitách. V marci 2019 prišla ponuka z Partizána. Som držiteľkou trénerskej licencie UEFA B (2019), Coerver Intro (2016), Coerver 2 Asistent (2018), Coerver 3 Tréner (2019).“

Čo alebo kto vás priviedol do Bardejova a prečo ste ponuku prijali?

“Oslovil ma pán Kuľka a dohodli sme osobné stretnutie. Bolo to ťažké rozhodovanie, ale dnes nič neľutujem. Napriek tomu, že cestujem dosť často. V CFT som začínala s najmenšou kategóriou U7, ktorú som mala na starosti súvisle tri roky až po U9. Boli ponuky aj z iných klubov. Vtedy som však končila doktorandské štúdium a chcela som ísť na všetko postupne, neunáhliť sa. Aj René Babušík, môj šéftréner v CFT Benecol Košice, mal so mnou iné plány v súvislosti so staršou kategóriou. Napriek tomu nielenže podporil moje rozhodnutie, ale dodnes mi vychádza v ústrety aj čo sa týka časov tréningových jednotiek, ak máme nejakú väčšiu akciu v Bardejove, alebo celkovo v ženskom futbale, za čo mu patrí veľké ďakujem. Ponuka z Bardejova však prišla vo vhodný čas. Bola pre mňa veľkým prekvapením. Vtedy som už vedela, že ostanem čisto pri trénerstve a zároveň som bola vnútorne pripravená pustiť sa do niečoho ďalšieho. Ženský futbal v Bardejove má svoje kvality a osobne sa mi páčilo, že sa chcú vydať výraznejšie cestou výchovy, ktorá napriek tomu, že sa neorientuje prioritne na výsledky, je veľmi ťažká, dlhá, ale zároveň veľmi príjemná. Ďalší fakt, ktorý ma vtedy presvedčil, bola serióznosť s jasnou reálnou víziou ohľadne ženského futbalu. Už pri príchode bolo cítiť, že so ženským futbalom sa tu myslí naozaj vážne. V Bardejove trávim dosť času, získavam ďalšie nové skúsenosti so staršími kategóriami a cítim sa tu dobre.“

Aké boli v Bardejove podmienky pre ženský a dievčenský mládežnícky futbal?

“Podmienky pre ženský futbal v Bardejove vždy boli a sú skvelé. No nie je to len o podmienkach, ktoré sú samozrejme veľmi dôležité v rámci vonkajšej motivácie pre hráčky. Najmä však ide o zapálenosť, trend a hlavne tréningový proces pri jednotlivých kategóriách, ktorý je taktiež veľmi kvalitný. O tom svedčí aj kvalita dievčat najmä vo vyšších kategóriách (dorastenky, ženy), ktoré sa vždy posúvajú dopredu. Množstvo hráčok je súčasťou reprezentácie, niektoré po istom čase dostávajú ponuky do rôznych klubov aj v zahraničí. No stále je na čom pracovať. Taktiež musíme čeliť rôznym výzvam, a nie je to ľahké. Momentálne pracujeme aj na niekoľkých zmenách, kde sme mali ,,resty“. Napríklad najmä čo sa týka prípadných príchodov dievčat do vyšších kategórii z iných miest, alebo klubov. Okrem podmienok (škola, ubytovanie, strava, tréningový proces) budeme striktne vyžadovať aj dodržiavanie prísnejších pravidiel klubu spojené aj s užšou spoluprácou so vzdelávacími inštitúciami. Osvedčilo sa mi aj to, že dievčatá najmä v zložitom veku potrebujú viac cítiť, že sa na nás môžu kedykoľvek obrátiť aj mimo ihriska. Čo sa týka mládežníckeho ženského futbalu, kolega Andrej Fecko už pracoval s niektorými malými dievčatami. Spolupráca je skvelá. Obaja sme sa zhodli, že je potrebné aj v mládeži rozbehnúť oveľa viac, určiť si spoločnú cestu a najmä stabilizovať sa. Momentálne máme stabilizovanú WU13 a mladšie. (Hrávajú aj za WU15) Máme niekoľko dievčat ročník nar. 2011 – 2013, ktorý musíme ešte zveľadiť. Našim cieľom je mať ďalšiu kategóriu v dievčenskej prípravke. Máme víziu a dokončujeme postupne koncepciu. Sme za to, aby dievčatá hrávali naďalej aj s chlapcami. Ale je skvelé, ak sú aj v dievčenskej prípravke, kde tiež pracujeme na ich posune. Okrem toho majú možnosť zúčastniť sa čisto dievčenských turnajov, ktoré podporujú ženský futbal na Slovensku. Isteže je fajn, že do klubu prichádzajú staršie dievčatá z rôznych klubov. Je to aj akési spestrenie a u žien aj zatraktívnenie ligy, zároveň naša budúcnosť závisí aj od výchovy malých futbalistiek. Preto je potrebné venovať im väčšiu pozornosť.”

Aké je vaše súčasné postavenie v Partizáne a kde ešte pôsobíte?

“V Bardejove som šéftrénerka dievčenskej prípravky, trénerka WU15, asistentka WU19 a asistentka pri družstve žien. Zároveň pôsobím ako asistentka trénera regionálneho výberu dievčat VsFZ. Trénujem naďalej aj v CFT Academy - CFT Benecol Košice mladšiu prípravku a pôsobím tu aj ako školská trénerka športových tried na ZŠ Postupimská v spolupráci s Benecolom.

Podieľam sa aj na projekte SFZ ,,Dajme spolu gól“ – čo je všestranná športová výchova pre deti predškolského veku zameraná na futbal. Ďalej je to Coerver junior a senior trénerka na oficiálnych Coerver akadémiách a kempoch. Pôsobila som pri najmenších aj v FK Junior Šaca, tam som spoluprácu, žiaľ, ukončila práve kvôli ponuke z Bardejova. Keďže som v Bardejove spokojná, trávim v meste dosť času. Zároveň veľmi veľa vecí sa učím naďalej aj v rámci CFT, odkiaľ mám svoje prvé skúsenosti. Máme rôzne akcie pre trénerov, ktoré nás posúvajú vpred aj po rokoch. Z toho dôvodu aj dosť cestujem, ale nevadí mi to.”

V súčasnosti je spoločenská situácia značne zložitá. Samozrejme, problémy neobchádzajú ani šport. Ako vidíte súčasnú situáciu v ženskom futbale, aj mládežníckom, na Slovensku a v Bardejove?

„Je to ťažké počas koronakrízy a mne osobne je niektorých ročníkov aj ľúto. Príklad - v rámci výberu VsFZ, dievčatá pripravujeme koncepčne a máme mnoho stretnutí (rok a pol máme sústavne každý mesiac kemp na 2-3 dni) aj v rámci projektu s názvom ,,Chcem byť reprezentantka Slovenska“. Čas plynie a momentálne ročník 2007 nemá za sebou toľko stretnutí ako napr. ročníky 2005, alebo 2006. V októbri sa zrušil ich prvý regionálny turnaj a ďalšie spoločné stretnutie je v nedohľadne. Isteže, kto je dobrý, na ihrisku vynikne tak či onak. Avšak ženský futbal sa vyvíja a konkurencia začína byť aj tu veľká, čo nám potvrdil aj reprezentačný tréner WU15. Preto je potrebná súvislá príprava dievčat na takú dôležitú cestu, akou je reprezentácia Slovenska aj v rámci regiónu. To isté sa týka aj Bardejova. Čas plynie a ročníky sa posúvajú ďalej do kategórii a musíme myslieť dopredu – zohnať ďalšie dievčatá. Čo je o niečo ťažšie, než získať chlapcov, najmä v menších mestách. Máme rozpracovanú stratégiu rozvoja dievčenského futbalu v Bardejove. No momentálne sa nevieme veľmi pohnúť, pretože skoro všetky nápady, plány vyžadujú stretnutia, akcie, ktoré pri týchto opatreniach nie je možné zrealizovať. Napriek tomu pracujeme na ďalších plánoch, ktoré by sa dali zrealizovať aj počas pandémie. Zároveň sme pripravení. Akonáhle sa uvoľnia opatrenia, ideme do toho.”

Čo by ste popriali svojim zverencom a zverenkyniam, ich rodičom, kolegom trénerom a futbalovým fanúšikom do roku 2021?

“Prajem každému veľa síl, pochopenie, súdržnosť a najmä pevné zdravie. To je najdôležitejšie nielen v týchto časoch, ale vždy. Zároveň by som chcela všetkým poďakovať za každodennú spoluprácu - mojím kolegom, hráčkam, hráčom a ich rodičom. Pri výchove najmä mladých športovcov je veľmi dôležitá spolupráca medzi trénermi, rodičmi a školou. Zverencom a zverenkyniam prajem najmä chuť do trénovania, hoci individuálne aj v týchto časoch. Pretože, ako stále hovorím, raz ten deň príde, kedy budú chcieť hrávať za popredné kluby, byť súčasťou reprezentácie, no v tom momente nepomôže nič, jedine doterajšia súvislá príprava. Nech je obdobie akékoľvek. Verím, že sa čoskoro stretneme na trávnikoch aj s našimi fanúšikmi, ktorým taktiež patrí veľké ďakujem, pretože vždy prídu podporiť, sú našim dvanástym hráčom na ihrisku.“