Správny chlap, futbalista a kapitán sa nikdy nezaprie. Keď sme analyzovali jeseň treťoligových futbalistov  Vyšného Opátskeho, tak Pavol Turczyk  nás  požiadal , aby sme spomenuli jeho poďakovanie spoluhráčom aj trénerovi za prístup v tréningovom procese a výkony v jednotlivých zápasoch v celom tomto roku. Koniec koncov umiestnenie kolektívu TJ FK hovorí za všetko. V minulom ročníku najvyššej regionálnej súťaže skončil druhý a rovnakú pozíciu si vybojoval aj po doterajšom priebehu aktuálnych zápolení.

Nejde o žiadne prekvapenie, veď tento tím sa držal v popredí aj v predošlých sezónach, keď skončil napríklad na tretej a znovu druhej pozícii. Medzitým sa síce pritrafili aj nižšie priečky, ale dlhodobo platí to, čo hovoria mnohí tréneri súperov: V. Opátske predvádza kultivovaný a kvalitný futbal. Niektorí sa dokonca nerozpakovali v priebehu minulých zápolení poznamenať, že je to vôbec najsilnejší  účastník súťaže.

„V minulej sezóne sme chceli trošku sťažiť pozíciu Trebišovu,  aby to nemal také jednoduché. Teraz je zase Stropkov v minitrháku, doplnil káder, vyšli mu niektoré zápasy vonku a preto je prvý. Nás teší druhý stupienok,  po slabšom začiatku je to sľubné a dobrá východisková pozícia pred jarou,“ rozhovoril sa tento skúsený matador. Dotkli sme sa aj témy prípadných postupových ambícií, lebo o tých sa príliš nahlas nehovorí. Skôr je to také nevyhranené.  Ide o to, že sa čaká na to, ako sa to vykryštalizuje a nechávate to na osud? „Náš štadión neumožňuje hrať druhú ligu, preto sú naše ciele také, aké sú a naším stropom je tretia liga. Berieme to realisticky, hoci na druhej strane sa snažíme o ofenzívny a technický herný štýl. Chceme však vyhrávať a zbierať body. A čo by bolo potom, keby postup bol predsa aktuálny? Museli by sa zmeniť niektoré veci a zrejme by sme už u nás nehrali.“ P. Turczyk naznačil, že predošlé myšlienky nevylučujú túžbu dostať sa na prvé miesto, ale až vtedy, keď by sa tak stalo, by prišli na rad závažné scenáre o budúcnosti. „Až potom by sme sa nad tým viac zamýšľali, takže nepredbiehame.“

Napriek   výbornému „polčasovému“ umiestneniu dotkli sme sa i boľavejších momentov. Trebárs toho, že V. Opátske síce iba tri razy prehralo,  ale pritom dva razy s nováčikmi zápolení. Ako keby predpoklady a nesporná kvalita zostali nechtiac zahalené, nedostatočne odkryté. Najprv doma s Rožňavou. „Bol to najslabší výkon doma za ostatné dva roky. Súper nás vytrestal z brejku. Bol to proste katastrofálny výkon a potom nasledovalo sklamanie aj v pohári. Bol to taký naozaj spackaný týždeň, bol som sklamaný z toho, ako sme pristúpili k týmto duelom. V Krompachoch to bolo špecifické. Keby sme na začiatku premenili tutovku, tak by sme vyhrali. Domáci bojovali, vyšiel im jeden brejk a vyhrali. Nedokázali sme streliť gól, ťažko sme sa presadzovali proti zhustenej obrane súpera.“

Prvá polovici jesene bola  o čosi menej výrazná než druhá. Prišli dve prehry po sebe a rovnako aj tri remízy doma v tesnom slede. Možno práve v tomto úseku sa rozhodlo, že V. Opátske nebude zimovať na prvej pozícii. „Po famóznej jari, keď sme hrali podľa mňa lepšie než Trebišov, prišlo k nejakým zmenám v klube aj na trénerskej lavičke. V kádri sa až tak veľa toho neudialo, hoci spočiatku sa vyskytli zbytočné zaváhania. Vedel som však, že výsledky prídu a naštartovali sme to vo Vranove, s čím možno málokto rátal. Potom sme vedeli vtlačiť rivalom našu hru, presadzovať sa, pričom výnimkou bolo zakopnutie iba v Krompachoch. Druhú časť jesene sme však celkovo držali pevne v rukách.“

Kapitán tímu predostrel aj svoj pohľad na prístup hostí na ihrisku V. Opátskeho. „Nám sa doma hrá náročne, lebo v ostatných rokoch  hostia k nám chodia spravidla brániť. Možno z desiatich celkov, čo prídu k nám, jeden sa snaží hrať otvorený futbal. Ostatní to zatvoria na svojej polovici a vyčkávajú na kontry. Do plných to ide preto zložitejšie. Je to vždy o prvom góle, akonáhle sa ujmeme vedenia, je viac ako isté, že vyhráme. Vonku je to iné, hostitelia – ak chcú vyhrať – musia to otvoriť a my to vieme zužitkovať. Okrem toho inde sú väčšie a širšie ihriská, my máme menšie a preto sa nám v cudzom prostredí hrá vari aj lepšie. Viac nám väčšie rozmery hracej plochy vyhovujú, je tam menej súbojov,“ dodal ostrieľaný borec, ktorý pri otázke, ktorý zápas vyšiel najlepšie, odpovedal, že obojstranne výborný duel bol v Lipanoch, hoci ho hostia prehrali, a doma s prešovskou rezervou. „Boli to aj najlepší súperi.“ A boli výkony vcelku na rovnakej úrovni ako v uplynulej sezóne? „Teraz je súťaž náročnejšia, no podľa mňa ostatné výkony sa podobali tomu, čo sme predvádzali v druhej časti minulého ročníka, hoci vtedy sme góly dávali akosi ľahšie. Hráme však dva roky pokope a vieme, čo chceme ukázať na ihrisku. O to sa stále snažíme.“