I keď sa už futbalu „pracovne“ nevenuje, stále je v jeho prostredí dostatočne známy. Štefan Kridla. Rodák z Ľubiše bol dlhoročným šéfom Disciplinárnej komisie Slovenského futbalového zväzu (DK SFZ), pred piatimi rokmi (z osobných dôvodov) odstúpil. Kamarátov však nestratil, čo dokazuje aj jeho návšteva v regióne kniežaťa Laborca, v obci Habura (okres Medzilaborce).

„Veľmi rád sa vraciam na východné Slovensko, pričom teraz sa mi naskytol dôvod navyše, keďže so mnou bola dcéra z Kanady, športovkyňa, reprezentantka v tenise i basketbale, tiež vnučka, ktorá je majsterkou Slovenska v plávaní. Chcel som im teda ukázať rodný región a stretnúť sa s priateľmi,“ začal debatu Štefan Kridla, pričom jedným dychom myšlienku hneď aj rozvíjal. „Priatelia sú tí, ktorí sa neboja povedať pravdu, nechodia okolo horúcej kaše, čo si ja veľmi vážim. A tak som sa zoznámil ešte počas svojho funkčného obdobia s mnohými ľuďmi z Humenného a okolia, ku ktorému ma viažu rôzne vzťahy, najmä futbalové,“ poznamenal 78-ročný Ľubišan.

Vo svojich futbalových počiatkoch sa dostal do Lokomotívy Humenné, ako však sám spomína, aj omylom... „Lokomotíva chcela pôvodne môjho bratranca, bolo to v časoch Pošíkovcov, Drobňáka, Pastíra, Kulanovcov, môj otec bol pokladníkom klubu, tak si to zmýlili a povedali, že má poslať syna. A tak namiesto pravého „beka“ dostali pravé „krídlo“. Dlho som však v Humennom nepobudol, či našťastie alebo na nešťastie som odišiel do Bratislavy. Ďalšie vzťahy boli rodinné, Jožo Futrikanič, predseda klubu, bol môj bratranec. Mal som kamarátov, s ktorými som hrával ako Laco Timuľák, Dušan Čekovský, Béla Bednárik, Piťo Kulan, vzormi mi boli Janko Adamov, Murinčák, Mycio, Teiner či Pirič. Vznikli tiež vzťahy „priateľsko-konkurenčné“, keď ako predseda klubu v Strážskom, som spoznal z humenských radov Peleščáka, Daceja alebo Kešu. Keď som pracoval v štruktúrach SFZ, prišli na rad vzťahy zo spolupráce. Pamätám aj na zápas Humenného na bratislavskej Matadorke, kde Humenčania prišli bez registračných preukazov, narýchlo sa vybavovali potrebné potvrdenia, aby sa mohlo vôbec začať, napokon sa zápas ukončil predčasne, čím sa predišlo debaklu. Nad všetkým vtedy dominovala dobrá vôľa. Humenné som navštevoval aj ako funkcionár Slovana Bratislava, neskôr ako predseda „disciplinárky“, keď sa udiali aj nefutbalové veci, lebo prezident klubu udrel rozhodcu. Horúce hlavy tiež vzbĺkli v Trnave po skončení stretnutia zo strany Spartaka. Neboli to populárne riešenia. Spomeniem aj radostné chvíle, keď som sa zúčastnil aj finále Slovenského pohára Chemlon Humenné – Trnava s historickým humenským úspechom,“ zaspomínal čerstvý jubilant.

Logicky sme sa tak mohli dotknúť aj akcie, ktorá v prázdninovom čase pripomenula najväčší úspech Chemlonu Humenné a vzdala tiež hold Petrovi Dzúrikovi, kapitánovi mužstva. „Stále citlivo vnímam celé dianie okolo humenského futbalu a poviem pravdu, zamrzelo ma, že otvorenie štadióna nebolo spojené aj s osobnosťami, ktoré pre humenský futbal spravili veľa, tobôž, keď v ten istý deň boli blizúčko Humenného, stretli sa, zaspomínali na slávne časy. Zlyhala komunikácia. Peťo Dzúrik bol výnimočný človek, len málokde sa akcie podobného typu udejú, veľká vďaka organizátorom, že si na túto osobnosť spomenuli. Poďakovanie adresujem Dušanovi Zavackému, Michalovi Paraskovi, všetkým ďalším, ktorí sa o skvelú akciu pričinili,“ povedal Štefan Kridla, ktorý okrem sochy knieža Laborec nad Haburou navštívil aj Duklu či rodnú obec, kde vzdal úctu rodičom na hroboch.

Viac ako päť rokov je už post predsedu DK SFZ minulosťou. Čím sa Štefan Kridla zaoberá? „I keď futbal stále navštevujem, čas mám vyšpikovaný, lebo pracujem v Komisii legislatívnej rady vlády SR, donedávna som bol členom Prvého disciplinárneho senátu na Najvyššom súde SR, stále som činný v slovenskom parlamente.“

Futbal nechýba? „Skôr to poviem tak, že ma mrzia veci, ktoré sa v súčasnosti okolo futbalu dejú. Futbal je biznis, i keď sme svojho času proti tomu bojovali, zabrániť sa tejto skutočnosti nedalo. Futbal financujú silné subjekty, ľudia ako Poór, Kmotrík, Filo sú tí, ktorí do futbalu dávajú peniaze, samotné mesto futbal na vysokú úroveň nedostane. Aj v Humennom je potrebné hľadať subjekt, ktorý bude futbalu naklonený. Len spolupráca a symbióza samosprávy a podnikateľskej sféry nastaví lepšiu cestu pre dosiahnutie cieľa, ktorým by mal byť posun na ešte vyššiu súťažnú úroveň, aj medzi slovenskú špičku, kde už humenský futbal bol,“ dodal Štefan Kridla.