Strelecká a výsledková mizéria druholigových futbalistov Bardejova stále pokračuje. Nevyhrali už v piatich zápasoch, pričom dokázali v týchto meraniach síl streliť iba jeden gól a v ostatných troch vystúpeniach ani raz neposlali loptu do siete. Ich nedobrá bilancia sa prehĺbila aj v uplynulom stretnutí na Lokomotíve Košice. Pravdaže, železničiari ako vedúci tím pelotónu boli jasným favoritom, takže sa duel skončil podľa predpokladov.

„Necestovali sme k súperovi  s veľkými ramenami, skôr s malou dušičkou,“ priblížil náladu v tábore hostí jeden z aktérov Ľubomír Ivanko Macej a dodal: „Myslím si, že sme stále v hernom kŕči a to sa premieta do našich výkonov aj rezultátov.“ Nuž,  aj kapitán Vladimír Andraščík pred časom konštatoval, že obmena mužstva vzhľadom na výpadky maródov a neschopnosť v koncovke podkopáva nohy. Platí to stále. „Do šancí sa už nedostávame tak často, ako kedysi, keď sme boli dominantní a hru sme neustále kontrolovali.“

Zaujímalo nás, či Lokomotíva bola podľa Ľ. Ivanka Maceja najlepším súperom, s ktorým dosiaľ Partizán hral v tomto ročníku. „Domáci hrali jednoducho, nakopávali loptu na vysokého Horvátha a on loptu posúval ďalej. Košičania neprodukovali nejaký vyslovene kombinačný futbal. V druhom polčase sme sa miestami dostali k slovu viac zase my, takže nebolo to také jednoznačné pre hostiteľov. Neboli sme deväťdesiat minút pod tlakom a nebolo to o tom, že by sme len odkopávali loptu a úporne sa bránili. Po zmene strán bola hra vcelku vyrovnaná.“ Podľa tohto hráča jedným zo zlomových momentov bola nevyužitá šanca Hamuľaka ešte za stavu 0:0. „Lopta mu, nanešťastie, preskočila nohu. Ostatné náznaky sme nedokázali dotiahnuť do finálnej podoby, ale ani Lokomotíva neoslnila, nebola taká dominantná, že by nás nepustila vôbec k slovu.“ Podstatné bolo, že Lokomotíva sa ujala vedenia pomerne skoro a druhý zásah zaznamenala pár minút po zmene strán. To bolo iste dosť psychicky deklasujúce pre Bardejovčanov. „Nie sme na tom príliš dobre, pohoda chýba a každý neúspešný zápas len umocňuje naše rozpoloženie. Inak, vždy inkasovaný gól nás trošku nakopne, je to akýsi nepríjemný budíček, aby sme začali hrať. Lenže nedokážeme gólovo odpovedať, preto výhry neprichádzajú,“ dodal borec, ktorý sa zatiaľ strelecky hľadá a v tomto ročníku neskóroval. „Sme v kŕči, horšie to už nemôže byť. Aj ja som nervózny z toho, že mi to tam ešte nepadlo,“ pripomenul hráč, ktorý predtým nehral a tiež rozšíril zoznam maródov. Preto neraz naskakujú mladší, ale tí potrebujú zbierať skúsenosti a to chce nejaký čas. Navyše treba brať do úvahy aspekt kvality súťaže, ktorá je náročnejšia než v minulom ročníku. „Každé mužstvo je vyspelé a môže prekvapiť. Presvedčili sme sa o tom napríklad proti Šamorínu, ktorý bol vtedy, keď u nás vyhral, v tabuľke dolu. Najbližšie hráme doma s béčkom Podbrezovej a azda konečne prelomíme začarovaný kruh a vyhráme. Lenže netreba to brať automaticky, musíme do výkonu dať maximum. A v čom je problém, že nám to nejde? Prišiel nový tréner, ktorý chce od nás iný štýl futbalu a my sme sa s tým ešte stále nejako nestotožnili. Nový systém hry nám nejde. Spočiatku sme niektoré výsledky vybojovali, no potom prišla jedna porážka, neskôr ďalšie a  už nedokážeme to, čo v úvode. Okrem toho nastala aj obmena kádra. Lenže hlavne musíme na ihrisku potvrdiť to, čo si hovoríme v šatni a naozaj nezostáva nič iné, len makať do úmoru,“ dodal Ľ. Ivanko Macej.