Už sa to kráti. To si uvedomujú účastníci najvyššej futbalovej súťaže. Medzi nimi aj Prešovčania, ktorí nastávajúcu nedeľu vybehnú na hraciu plochu popradského NTC, aby si zmerali sily v jarnej ouvertúre so Slovanom Bratislava. Hoci sa zimné obdobie určite mnohým zdalo pred časom poriadne dlhé, predsa sa to všetko šuchlo a trénerom i hráčom prichodí v nasledujúcich záverečných dňoch pred premiérou pilovať posledné detaily.

Futbalisti sú radi, že zimný blok sa chýli ku koncu a na rad prídu súťažné vystúpenia. „Každý z nás má radšej, keď sa zapojí do zápolení, lebo zimná príprava nie je pre nikoho nič príjemné, každý sa teší na majstráky,“ rozhovoril sa  jeden z najskúsenejších jednotlivcov Tatrana Peter Katona. Je zaujímavé, že v uplynulom období zelenobieli sa ani raz v prípravákoch nepredstavili na popradskom štadióne, proti B. Bystrici i FC VSS Košice hrali v Tatranskej Lomnici. „V popradskom areáli sme absolvovali nejaké prípravné duely ešte vlani, takže nie je to pre nás úplne cudzie prostredie.“ Ako je známe, Šarišania nájdu dočasný azyl pod Tatrami z dôvodu výstavby svojho štadióna. Ako to teda bude fungovať? „ Malo by to byť tak, že v Prešove budeme mať tréningový proces do štvrtka, v piatok nás bude čakať tréning v Poprade, prespíme tam a na druhý deň odohráme zápas.“  Vyzerá to tak, že Prešovčanov čaká kočovnejší život. Ktovie, ako na to zareagujú tí, čo majú už svoje rodiny a medzi nich sa ráta aj tento konštruktívny tvorca hry. „Nuž, pohľad môže byť dvojaký. Niekto si možno povie, že si načas oddýchne od rodiny. Berieme to však normálne, patrí to k športovému kolobehu.“

 Uplynulé obdobie bolo pre aktérov vo farbách Tatrana špecifické, príprava mala v sebe novinky v podobe rozvíjania silových parametrov. „Neraz sme boli v posilňovni, kde sme strávili dosť veľa času. Takže zameranie tréningov bolo iné, ako som bol predtým navyknutý. Viac sme prišli do kontaktu s činkami a silovými cvičeniami, o to menej bolo prípravných stretnutí.“ Podpichli sme P. Katonu s tým, či sa už postavy futbalistov viac podobajú vyšportovaným chlapcom so známymi „tehličkami“ na bruchu či chrbte. Usmial sa. „Možno viac svalov je na nohách, aby bola sila výbušná a boli sme o čosi silnejší. A či bol tréningový proces náročnejší alebo jednoduchší? V posilňovni sme dostali zabrať, tam to bolo náročnejšie, kým na ihrisku to bolo prispôsobené tomuto zameraniu. Nedalo sa ísť stále na sto percent, vyskytli sa boľačky, svalovka a tomu sa musel podriadiť aj nácvik futbalových činností. Niečo také ako teraz som ešte nezažil, bolo to v mnohom iné.“ Možno mnohých prekvapilo, že Tatran odohral len pár prípravných súbojov  - dovedna poltucet. „Zvykli sme si. Pred rokom sme odohrali tuším  raz toľko zápasov, teraz podstatne menej. Zvykli sme si, berieme to tak, ako to je. Čo nám oznámia, tomu sa prispôsobíme.“ Podstatné je, aby hráč vydržal zdravotne v poriadku. To sa nie každému podarilo. Prirodzene, počas tréningového procesu sa obmieňali aj hráči, zostava  bola podchvíľou iná. „Keď sa stále niekto iný objaví na ihrisku, tak to je problém zvyknúť si, lebo som bol navyknutý na tých, s ktorými som stále dosiaľ hral alebo trénoval. Bolo to náročnejšie, lebo som nevedel, čo mám od nových jednotlivcov očakávať. Tak to však v príprave chodí.“

Teraz už pôjde o to, aby natrénované východniari odovzdali na pľaci pri súťažných dueloch. Pre nich je dobré, že by nemali byť vystavení značnému stresu spojenému s bojom o záchranu, ale na druhej strane to neznamená, že sa budú na ihrisku prechádzať. „Všetko je v hlavách. To, že nikto nevypadáva, je pre psychiku dobré,  ale treba makať stále naplno. Mladí majú šancu ukázať sa, nazbierať štarty, skúsenosti,“ dodal P. Katona.